#budhismus

[kararadaygum]

..

[awaken2kimo]

Ich lese gerade ein neues Buch über #Medidation: Right Concentration: A practical guide to the Jhanas 🧘‍♂️💮 Mir macht es Spaß mehr über Medidation zu lernen und tiefer darin einzutauchen. ☺️ Die #jhanas sind erweiterte Bewusstseinszustände und innere Fähigkeiten. Sie sind bekannt aus dem #Budhismus und neben der Insight Medidation eine der wichtigsten Praktiken. Durch sie können wir eine fast unvergleichbare Freude spüren. Die ersten 5 Stufen sind vereinfacht: Access Consciousness: Ruhe auf deinem Atem, bis die Gedanken leise werden und du deinen Fokus nicht mehr verlierst. Jedesmal wenn dein Fokus wechselt, kannst du ihn ohne inneren Widerstand zurück zu deinem Atem bringen. Jhana Nr. 1: Sobald Du Access Consciousness erreicht hast, kannst du eine angenehme Stelle in deinem Körper finden und deine Aufmerksam dort ruhen lassen. Lasse das angenehme Gefühl deinen ganzen Körper durchdringen. Jhana Nr. 2: Durch die Ganzkörper-Freude endet hier das Denken. Der Geist ist eins mit dem körperlich-angenehmen Gefühl und ist sogleich erfüllt von Freude. Jhana Nr. 3: Das Gefühl im Körper verfliegt sich und der Geist ruht ohne zu denken auf der inneren Freude. Jhana Nr. 4: Auch die Freude verfliegt sich und man ist nur noch ohne Gedanken mit hellem Geist hier. Gestern Abend bin ich Jhana Nr. 4 geruht. Das ist sehr entspannend und regenerierend 🥰 Von den nächsten 4 Jhanas erzähle ich euch beim nächsten Mal. Morgen 18:00 startet übrigens das KI-mo Training: www.ki-mo.org Hier geht's zum Buch: https://amzn.to/2BjfqIG Wenn du über den Link das Buch kaufst, unterstützt du KI-mo ohne Mehrkosten! 😄 Liebe Grüße, Paul (hier: Vienna, Austria) https://www.instagram.com/p/B3sKBLSgcdM/?igshid=pnpvdlraiq4a

[ganzwunderbar]

Om (auch Aum, Sanskrit: {o:m}) ist eine Silbe, die bei Hindus, Jainas und Buddhisten als heilig gilt. Der Laut ist eng verbunden mit dem durchdringenden tiefen Klang des shankha-Schneckenhorns. #om #budhismus #sanskrit #yoga #buddha #jaina #hindu #yogaliebe #yogaliebemünchen #yogaliebecommunity #yogadeutschland #yogagirl #yogainstagram #yogainspiration https://www.instagram.com/p/B0npxpfIFzE/?igshid=1dfv6b9m31fl9

[dharma-ziadna-veda]

Identita je len proces, ktorý nám komplikuje život.

V momente keď myseľ začne rozpoznávať jej najdetailnejšie prejavy, spôsob ako vznikajú a zanikajú nastáva chápanie identity ako procesu. Ako keby sme si zrazu uvedomili, že Ja ako identita, je vlastne koštrukt ktorý si pre seba pestujeme od narodenia.

Zrazu identitu rozpoznávame ako sústavu podvedomých reakcií, ktoré nám ovplyvňujú život. Reakcie, procesy, ktoré bežia automaticky na pozadí bez toho, aby sme si ich vôbec všimli a pomenovávali. Než si začneme identitu takto všímať, častokrát sa ju snažíme chrániť, hýčkať ju a ak je ohrozená dostávame sa do napätia. Toto je prirodzený zvyk mysle od narodenia. Veď predsa prečo by sme ničili niečo, čo sme si vytvorili. V niektorých situáciách sa môžeme prejavovať, tak sebestredne, že sa identitu dokonca snažíme vytvárať vedome. Trebárs, keď chceme dosiahnúť priazne iných ľudí, vedome budujeme identitu, tak aby sa dodyčným ľuďom páčila. Alebo to robíme preto, aby sme niečo skryli, či chránili pred inými ľuďmi – chránili niečo za čo sa hambíme. Typický prejav takto cielene pestovanej identity sú názory, mať na niečo názor dokonca považujeme, za akýsi vyžši prejav vlastnej existencie, dokazuje, že sme v niečom skúsený, alebo vzdelaný a teda hodný rešpektu. Názor často dokonca vyžadujeme od ostatných, pričom ľudí bez názoru odsudzujeme ,a tak v našich očiach klesajú. Čo je tragickejšie, keď niekto náš názor nezdieľa, snažíme sa dotyčného evangelizovať. Najprv spôsobom: „Prosím ťa priateľu“ uznaj môj dokonalý názor, keď to nejde pritvrdíme a názor vyhraníme, tak že už ani nie sme ochotný diskutovať. V tých najhorších prípadoch vyhlásime vojnu protinázoru a v krajnom prípade napochodujeme s krížom na štíte do susednej krajiny. Keď som ako dizajnér v práci začal jasne hovoriť, neviem ktoré riešenie je lepšie, nemám na to názor bol som považovaný za neodborníka. Našťastie kolegovia si zvykli na to, že to vlastne znamená, len nedostatok podkadových informácií. Začali rešpektovať, že je treba hlbšie preskúmať možnosti a získať dodatočné informácie kôli rozhodnutiu. Dnes sa dokonca na tomto smejeme a keď som z práce odchádzal, kolegovia dali vyrobiť tričká s nápisom: “neviem nemám na to názor”. Ruku na srdce, robíme to všetci. Vedome či nevedome, niekto viac niekto menej. Nádherný prejav ľudskej existencie. Vždy keď si všimnem, źe toto robím a dokonca som sa kôli identite a mojej pravde rozvášnil, pripadal som si hlúpo. Našťastie si stále môžme priznať, že sme nedokonalý ľudia zasmiať sa nad svojou hlúposťou a tak si od identity na chvíľu uľaviť. Vrelo odporúčam si to aspoň pár krát skúsiť.

Na dreň identity

Identita je dokonale prerastená našou existenciou, je to akoby prejav života. Stratiť identitu znamená neexistovať. Predstaviť si, že sme zrazu bez kultúry, bez zázemia, bez mena, bez spomienok, bez domova a oblečenia. Skúsiť si predstaviť, že sme len vedomie tela. Skúsiť si toto predstaviť je ešte horšie, ako keby sme si predstavili, že teraz hneď zomrieme.

V skutočnosti to nemusí byť vôbec tak tragické. Pozrieť sa na skúsenosť neidentity a zotrvať v nej nám naopak ukazuje jednoduchosť existencie – života vôbec. Ako náhle sa pozrieme neexistencie priamo do očí a ošaháme si ten pocit, zistime že to nie je tak hrozné. Pre mňa to bola nesmierna úľava. Ako keby som si povedal však a čo... Než som sa narodil nebola tu moja identita, keď umriem zasa tu nebude. A teraz keď tu je, možem s ňou robiť, čo len chcem a využiť ju ako nástroj, nie ako ťarchu, ktorá mi určuje pravidlá môjho života. Nastáva úľava, čo spôsobí, že svet je zrazu jednoduchší. Ako taká hra, či predstavenie v ktorom má identita svoju rolu, ktorej ďalší dej sa píše horúcim perom.

K cvičeniam

Cvičievával som Tonglen, tak že som pozýval všetko, čo ma môže ohroziť na fyzickej úrovni. Napríklad tak, akokeby nočná mora ma chcela zožrať. A tak som ju privolával so súcitom, pod sa nakŕmiť je tu dostatok. Cvičieval som odvahu čeliť smrti zoči-voči a príjmať, pochopiť ju ako svoju vlastnú súčasť. Postupne po troche sa tak začíname kamarátiť a prestávame sa navzájom strašiť a odmietať. Zostalo len klišé – prijal som srmť tela ako súčasť života.

Až smrť prestala byť problém pozrel som sa ďalej. Pretože ako budhista neak verím na reinkarnáciu a že teda smrťou vlastne nie je všetkým dňom koniec. Lenže toto práve prináša strach nie zo smrti, ale z neexistencie. Rozpoznal som strach z absolútnej neidentity. Ako keby mi doslova ukazoval odpoveď na moju otázku, “ako to že Ja som v tomto živote?” Ako keby som nahliadol na to, že moja existencia je vlastne nič. Taký ten nihilistický pocit prázdnoty.

V tomto momente sa mi vždy vynorí celé plejáda pocitov emócií, myšlienok a predstáv. Prirodzene to chcem ignorovať, potlačiť, preč s tým naspäť do pokojnej príjemnej meditácie.

Strach ako vodítko

Po chvíľke upokojenia sa ukáže príčina strachu, dá sa to uchopiť a pomenovať dodať si odvahy a pozerať sa na neexistenciu identity, tak dlho až sa prestene myseľ cukať a usadí sa v rozpoznávaní seba samej ako proces. Chápem že táto skúsenosť môže byť dosť abstraktná, ale ako náhle sa začneme pozerať strachu do očí začne sa rozpúšťať. Strach je vlastne tiež len ďalší proces niekde má koreň, má určitý priebeh, ktorý sa prejaví či už na tele, alebo na mysli konceptuálnym uvažovaním a obrazmi.

Procesov sa nedá zbaviť

Na záver len povzbudenie. Čokoľvek rozpoznáme ako proces, či jav – identitu a jej prejav, emóciu, či naše typické vzorce správania – myslime na to, že je to rovnaký jav, ktorý sa deje sám od seba, je to naša súčasť. Našou úlohou je naučiť sa s tým žiť s radosťou. Sme aký sme a je to v poriadku. Lepší už nebudeme. Aká koľvek snaha o vylepšenie vždy viedla len k vylepšeniu identity. Toto je nekonečný boj so sebou samým a nakoniec aj s okolím. Skúsme to na chvíľu ináč. Láskavím súcitom sa zmieriť s vlastnou identiu a jej nekonečnými prejavmi. Takto bez úsilia sa viac priblížime šťastnému koncu v každom momente života. Aj práve teraz.

[idealisti]

Co mají společného budhismus a geekové?

Průniku budhismu a inovací se věnovala druhá konference "Buddhist Geeks" (stránka je v tuto chvíli v rekonstrukci). Zúčastnila se jí mj. kyber antropoložka Amber Case nebo Juliette Melton z IDEO, která mluvila o paralelách mezi budhistickými principy a přístupem  human-centered designu. Přednášky byly zaznamenány prostřednictvím vizualizací společnosti Image Think a jsou k nahlédnutí zde.