Meta asociácie, alebo Snehulienka v S&B&J
Vizuál - vlasy a oči čierne ako žúžoľ, pokožka biela ako sneh a čo sa červených pier týka, povedzme, že Bohdan končí zamazaný cudzou i vlastnou krvou dosť často na to, aby sa to počítalo.
Nevieme za akých okolností zomrela jeho matka, ale pokojne to mohlo byť pri pôrode. Pred ktorým si dlho predlho mohla priať "utešeného synka" až sa raz v zime pri vyšívaní pichla do prstu.
Všetky jeho trampoty začali otcovým druhým sobášom. Že to bol jeho otec, s kým nevychádzal, kým s macochou... Až pridobre, je podružné.
Rozhodne však musel ujsť kvôli nej.
Akurát ona nesiahla na život jemu, ale on jej.
Stáva sa.
No a krátko po Bohdanovom návrate domov (v sprievode kapitána a notára miesto princa (toho nechali vo Viedni, arcivojvodí tam)) smrť stihne aj otca.
Václav Jaroš - "Meč môj, meč môj, povedz že mi, kto je najlepším katom v celej zemi?"
Katovský meč - "Tvoj vydedený syn na úteku."
Václav Jaroš - "Nie, to sa nepočíta! To je démon a nie kat. Nepoužíva štandardizované metódy."
Katovský meč - "Keď myslíte... No a potom je tu ešte ten mladý Mydlář."
Václav Jaroš - "Tak to hej, môže byť. Ďakujem."
Katovský meč - "Rado sa stalo."
Taktiež niekoľkonásobný zážitok blízkej smrti.
Stein a Barbarič ho v podstate priviedli späť k životu metaforicky i doslova (v Prahe aj Plzni).
Miesto sklenenej rakvičky sú tam len oni, bezradne stojaci nad bezduchým telom.
Joachim Stein - "Čo teraz s ním?"
Matej Barbarič - "Bozk života?"
(Odmietam brať na vedomie, že CPR vzniklo neskôr a krvácajúca osoba potrebuje inú pomoc, notárčisko sa snaží, čo môže, ale raz darmo, je doktorom práv a nie medicíny)
Jaroš je zároveň aj tým lovcom. A tým nemyslím len jeho naháňanie odmien pod prezývkou Hrdlorez.
(Les prízrakov, kapitola 3, strana 39)
Som si istá, že armáda ocení označenie za Sedem Trpaslíkov.
Lúskajú nepriateľské hlavy ako krompáče podzemnú rudu.
A nie sú im cudzie ani všakovaké odrhovačky.
"Hej hou, hej hou, už pikaníři jdou..."
