Ako to vidím ja @ivankovar - Tumblr Blog

Problem with my interest in a school [EN]

It's so motivating, interesting and rewarding.

But, if I have to listen similar bullshit in the school, it's driving me up the wall. It's so boring, uninteresting and I can't wait for the end of the school lesson.

Why? I have no idea!

Maybe because of formal background of the school.

Maybe because of not so interesting speech.

Maybe because of bad and long schedule of a lessons.

Maybe because, it's my duty to be in the school and listen all of that shits.

Maybe because of bad speakers.

...

I don't know why.

If you know what is my problem, please let me know. Thank you.

More similar videos:

Jason Fried - Why work doesn't happen at work

Steve Jobs' 2005 Stanford Commencement Address

Ken Robinson: How to escape education's death valley

Ric Elias: 3 things I learned while my plane crashed

Philip Zimbardo: The psychology of evil

The surprising truth about what motivates us

TED: Ideas worth spreading

etc.

#skola

Chceš môjho 5 ročného mazlíka?

#oznamy

Bezpečnostné Best-practices pre užívateľa mobilného zariadenia

Ďalej budeme svedkovia stále viac prípadov falošných sietí, ktoré vypadajú ako verejné Wi-Fi siete v reštauráciách a kaviarňach, no v skutočnosti pôjde iba o dobre cielený útok hackera, ktorý bude imitáciou hotspotu a bude sa snažiť iba získať vaše citlivé údaje a hesla od služieb do ktorých sa bežne prihlasujete.

Tieto hrozby sú reálne pre všetky mobilné platformy.

Kyberzločinci budú v ďalších rokoch pokračovať v hľadaní ciest k manipulácii výsledkov vyhľadávačov, aby mohli ovládnuť to, aké informácie a ako budú podane internetovému užívateľovi v priebehu hľadania.

Dnešná doba ukazuje, že hrozby sa pomaly ale iste presúvajú z počítačov na mobilne zariadenia a nebezpečenstvo tak číha na každom rohu.

Ako teda používať svoje chytré mobilné zariadenie tak, aby nám podobné problémy nehrozili? No hlavne treba používať hlavu a neklikať na všetko čo sa Vám objaví na obrazovke.

Zopár rád ako sa snažiť útokom predchádzať:

Nepoužívať predvolený PIN.

Používať zamykaciu obrazovku. Toto opatrenie dokáže bezpečne telefón ochrániť aj pred jeho vlastným majiteľom keď sa náhodou bude nachádzať v stave neschopnosti používania takto technicky vyspelého zariadenia. Typický príklad sú študenti a ich bujaré večierky.

Inštalovať aplikácie z dôveryhodného zdroja. Typicky využívať oficiálne distribučné kanály danej platformy. Pozor, i táto voľba nie je vždy úplne bezpečná.

Čítať informácie o oprávneniach jednotlivých aplikácií pred ich samotnou inštaláciou.

Zálohovať & Synchronizovať.

Neinštalovať rôzne neoverené antivírusové a iné bezpečnostné aplikácie len na základe toho, že tam vidíte slovíčko „security“. Názory na to, či používať alebo nepoužívať antivírus na mobilnom zariadení sa medzi odbornou komunitou dosť odlišujú. Takže keď už používať, používať jedine nejakú aplikáciu od overenej a dôveryhodnej spoločnosti. Ja momentálne testujem novú aplikáciu od ESET-u Mobile Security & Antivirus.

V zariadení postavenom na operačnom systéme Android vám nesmie chýbať aplikácia CERBERUS Anti Theft. Mať neustále na pamäti, že v prípade straty alebo odcudzenia zariadenia treba vykonať postupnosť krokov, ktorými zabezpečíme, že sa k vašim údajom nedostane osoba, ktorej neboli určené.

Pri nedôveryhodných Wi-Fi sieťach v rôznych kaviarňach používať radšej mobilné dátové služby od operátora. Je to bezpečnejšie, než verejné Wi-Fi, ktorým nemožno vždy dôverovať.

Uvedomiť si, že dáta na pamäťovej karte sú napadnuteľné jednoduchšie než dáta vo vnútornej pamäti zariadenia. Takže na pamäťovú kartu ukladať iba menej citlivé údaje.

Nezabúdať i na bezpečnosť samotných užívateľov. Nezdieľať svoju polohu verejne v prípadoch keď si nie sme plne vedomí toho, čo zverejňujeme, kto to uvidí a aké sú možné následky zneužitia tejto dôveryhodnej informácie. Nepotvrdzovať každému, kto si zažiada, priateľstvo na rôznych geolokačných službách ako napr. Foursquare a iné.

Mnoho ľudí pristupuje prostredníctvom aplikácií vo svojich chytrých zariadeniach i k svojim účtom v bankách. V tomto prípade by som odporúčal opatrnosť o to väčšiu, keďže uskutočniť prevod prostredníctvom mobilnej aplikácie nie je žiaden problém.

S nastupujúcim výskytom NFC platieb pomocou telefónov sa útočníci snažia prichádzať so stále novými bezpečnostnými hrozbami práve na poli platieb mobilným telefónom.

Nedávať telefón z rúk. Ono sa to ľahko povie, ale horšie uskutoční. Možno to znie ako paranoja, ale keď požičiate nakonfigurovaný telefón osobne neznalej, dokáže ho v priebehu pár minúť premeniť na nepoznanie prípadne v situácií cieleného útoku i dokonale zneužiť.

Prečítať i môj predchádzajúci článok Užívateľská bezpečnosť OS Android.

(Zdroj obrázka: http://security.iyogi.com/news/eset-mobile-security-app-a-complete-protection-for-your-android-phone.html)

Zdroj: KOVÁR, Ivan. Efektivní využívání mobilních zařízení na platformě Android. Zlín, 2013. Bakalářská práce. Univerzita Tomáše Bati.

#mobilne zariadenia

Užívateľská bezpečnosť OS Android

V súčasnosti je už bežné, že chytré telefóny majú nezastupiteľnú úlohu vo firmách, teda disponujú tak prístupom k citlivým firemným údajom. Mnoho firiem má vo svojich bezpečnostných firemných politikách zahrnuté i odporučenia a rôzne smernice ako zabezpečiť práve tieto smartphony a tablety pripájané do siete. Požiadavky ako napr. kódový zámok, určitá úroveň zložitosti hesla prípadne vymazanie prístroja po určitom počte neúspešných pokusov sú bežné čoraz častejšie.

V súčasnosti používame chytré telefóny namiesto počítačov čoraz častejšie. Toho sú si veľmi dobre vedomí aj tvorcovia rozličného škodlivého software.

Ako teda používať svoje chytré zariadenie postavené na OS Android tak, aby nám podobné problémy nehrozili? Každý odborník v odbore vám povie, že je treba hlavne používať hlavu a neklikať na všetko čo sa objaví na obrazovke prístroja.

1. Zálohovanie & synchronizácia

Ak so stratou zariadenia príde človek i o dôležité firemné údaje, rozpracované projekty a osobné fotky z dovolenky určite to zamrzí viac, ako keby prišiel iba o dané zariadenie.

Jednoduchým riešením je zálohovať. Ono sa to ľahko povie, ale koľko percent populácie pravidelne zálohuje svoje dáta?

V dobe Internetu to máme o to ľahšie, že v podstate nemusíme robiť nič manuálne. Kedysi bolo nutné dané zariadenie fyzicky pripojiť k počítaču a skopírovať obsah z jedného zariadenie do druhého. To dnes úplne odpadá. Ako to?

V súčasnosti je na trhu nespočetné množstvo multiplatformných cloudových služieb, ktorých aplikáciu stačí nainštalovať do zariadenia, nakonfigurovať a o všetko ostatné sa postará aplikácia sama. Väčšina daných služieb slúži i ako silný synchronizačný nástroj. Keďže celá synchronizácia prebieha prostredníctvom Internetu, odpadá to nepríjemné pripojovanie káblov. Synchronizačný nástroj slúži zároveň na správu našich dát z rôznych zariadení.

Predstavte si, napíšete si v telefóne nejakú poznámku, táto poznámka sa vám zjaví ihneď i na osobnom počítači a tablete, kde ju môžete následne editovať. Neustále tak máte aktuálnu verziu na všetkých svojich zariadeniach.

Ďalší príklad, telefónom odfotím nejakú fotografiu a za okamžik mám túto fotku dostupnú na svojom osobnom počítači, kde ju môžem ukázať rodine a priateľom na väčšom displeji než aký mi poskytuje obrazovka môjho telefónu.

A toto všetko funguje bez toho, aby som sa ja musel o niečo starať. Jediné čo potrebujem je Internet. Či už Wi-Fi sieť alebo dátové služby poskytované operátorom mobilných služieb.

Aké aplikácie a služby na toto teda odporúčam používať?

1.1 Evernote

Ide o službu slúžiacu na synchronizáciu poznámok a zápiskov. Nemusí isť iba o textové zápisky, aplikácia podporuje obrázky a taktiež zvukove stopy. V súčasnosti je už samozrejme, že podobné služby sú multiplatformné, t.j. je možné ich používať súčasne na zariadeniach bežiacich na rôznych operačných systémoch. V prípade potreby je možné využívať i webové rozhranie. K službe je možné doinštalovať množstvo rozličného software, ktorý výrazne zjednodušuje a zefektívňuje jej používanie. Využitie služby je skutočne rozmanité a je len na vás, ako ju budete používať. Každému bude vyhovovať niečo iné.

Ja využívam Evernote na rôzne poznámky, ktoré viem, že potrebujem mať prístupné zo všetkých zariadení, ktoré vlastním.

1.2 Google Drive, SugarSync, DropBox

Spomenuté služby slúžia na synchronizáciu a zálohovanie súborov, dokumentov a všemožného digitálneho obsahu. Osobne odporúčam používať kombináciu všetkých troch. Každá zo spomenutých služieb má svoje nesmierne výhody. Google Drive môžem odporučiť kvôli jeho synchronizácii a na tímovú spoluprácu väčšieho počtu ľudí. Za najväčšiu prednosť SugarSync považujem možnosť výberu jednotlivých priečinkov na disku, ktoré chceme synchronizovať. V prípade DropBox zase istotne každý ocení to neskutočné množstvo iných aplikácií, ktoré umožňujú spolupracovať práve so službou DropBox.

2. Fyzická strata & odcudzenie

Ide o jednu z najčastejších príčin straty citlivých údajov a taktiež zariadenia samotného. Skoro každé zariadenie je vybavené GPS modulom. Prečo toho nevyužiť v náš prospech?

Väčšina ľudí márne dúfa, že keď stratí telefón tak im operátor dokáže lokalizovať dané stratené zariadenie. Ono technicky na základe GSM signálu to operátor dokáže, ale nespraví to!

Prípad straty telefónu je ešte ten lepší príklad.

Čo ale spraviť v prípade cieleného odcudzenia nášho zariadenia pod zámienkou citlivých firemných údajov nachádzajúcich sa v danom zariadení?

Rád ako sa proti tomu aspoň trochu brániť je viacero. Za prvé, nepoužívať predvolený PIN kód SIM karty. Ďalší a už lepší prvok zabezpečenia telefónu postaveného na Androide je uzamykacia obrazovka. Áno, tá obrazovka, ktorá sa objaví, keď po pohasnutí displeja opäť začnete používať prístroj. Možností zabezpečenia je viacero: PIN kódom, heslom prípadne vzorom. Ja odporúčam dostatočne zložitý vzor, výhod to má hneď viacero. Odomykanie telefónu vzorom je rýchlejšie ako písanie hesla, PINu a taktiež horšie zapamätateľné v prípade keby potenciálny zlodej bol vedľa vás a sledoval vás skrz rameno.

Posledná a najlepšie ochrana proti odcudzeniu, prípadne strate zariadenia je aplikácia. Na Google Play nájdeme podobných aplikácií mnoho, no ja môžem odporučiť CERBERUS Anti Theft. Jedná sa o vskutku kompletnú zabezpečovaciu aplikáciu pre vaše zariadenie. Pomocou danej aplikácie je možné telefón na diaľku prostredníctvom Internetu alebo SMS správy lokalizovať, spustiť hlasitý alarm, zmazať vnútornú pamäť i SD kartu, získať fotografiu z prednej kamery, získať zvukový záznam zo zariadenia, získať výpisy posledných hovorov a SMS a mnoho ďalšieho. V prípade pokusu o výmenu SIM karty sú odoslané na prednastavené telefónne číslo a e-mail informácie o novej SIM karte. Ako vynikajúcu vlastnosť aplikácie vidím i jej možnosť skrytia z hlavného menu Android zariadenia. Útočník tak nebude mať o tejto aplikácií ani potuchy. Taktiež možnosť pre rootnuté zariadenia nahrať aplikáciu priamo do ROM zariadenia a zamedziť tak zmazaniu aplikácie resetom do továrenských nastavený hodnotím veľmi pozitívne.

3. Inštalácia aplikácií

To, že aplikácie predstavujú jednu z najväčších hrozieb pre systém a tým pádom aj pre užívateľov samotných nemusím asi hovoriť. Taktiež ani to, že by človek mal sťahovať a inštalovať iba aplikácie z Google Play a vynechať všelijaké iné cesty ako napr. warez. Bohužiaľ ani toto tvrdenie nie je zárukou 100% bezpečnosti. Hovoríte si, ako to? Jednoducho, Google na rozdiel od konkurenčných platforiem iOS i Windows Phone nekontroluje užívateľmi nahrávané aplikácie do Google Play. Podozrivou aplikáciou sa začne zaoberať až v prípade keď viacej užívateľov označí túto aplikáciu ako škodlivú.

Čo teda robiť aby som nenaletel útočníkovi a jeho škodlivej aplikácii?

Pred inštaláciou každej aplikácie z Google Play sa objaví tabuľka oprávnení. Ide o výpis položiek ku ktorým ma daná aplikácia prístup. A tu je práve potrebné sa pozastaviť!

Mnoho, resp. skoro každý užívateľ Androidu túto informáciu potvrdí bez prečítania.

A pritom mnohokrát sa tam nachádzajú zaujímavé zdelenia ako napr. že aplikácia, ktorú sa chystáte nainštalovať a ktorá by mala podľa popisu slúžiť na úpravu fotografií vyžaduje práva pristupovať do vášho telefónneho zoznamu prípadne odosielať SMS. Na čo by to tak aplikácia na úpravu fotografii potrebovala? To nechám na zvážení každého rozumne uvažujúceho jedinca.

Zdroj: KOVÁR, Ivan. Efektivní využívání mobilních zařízení na platformě Android. Zlín, 2013. Bakalářská práce. Univerzita Tomáše Bati.

#android

Má zmysel študovať IT na vysokej škole?

Namiesto prehlbovania vedomostí v oblasti IT som si celé 3 roky pripadal ako študent gymnázia.

Hovorí sa, že prvé 2 semestre vysokej školy sú plné matematiky a fyziky, ktorými si musí každý študent prejsť. Dobre teda, povedal som si aj ja a vydržal som to. S pribúdajúcimi semestrami sa situácia nemenila. Priam ešte zhoršovala.

Od kreslenia technických výkresov rukou na papier cez výpočty zmesi plynov v komíne až po nezmyselné spracovávanie protokolov meraní na rôznych prístrojoch. Každý týždeň sa pred človekom objaví nejaká nová podivná „mašina“ na ktorej má s pomocou 5-10 stránkového manuálnu niečo „vykúzliť“ a do budúceho týždňa odovzdať záznam z merania. Osobne v tom nevidím žiadny zmysel. Ako sa má človek s nejakým prístrojom vôbec zoznámiť, keď ho má pred sebou necelé 2 hodiny?

A čo ma najviac prekvapilo, najviac „znepríjemňované“ boli predmety, ktoré mali k IT asi tak ako má jablko k hruške. Proste nezmyselné výpočty, možné i nemožné čudá, ktoré doteraz neviem k čomu sa v reálnych situáciách používajú.

Mám pocit, že tie predmety slúžili iba na prečistenie a zredukovanie počtu študentov. A pravda, darilo sa im to veľmi slušne. Smutné.

Ako ďalšiu absurditu vysokej školy vidím pravidelné týždenné testovanie vedomostí študentov. Sme snáď na základnej škole, aby sme každý týždeň písali rozcvičku na začiatku hodiny ako „kontrolu pre pedagóga“, či sme si niečo z predchádzajúceho cvičenia zapamätali?

Nebolo by lepšie keby sa vysokoškolský pedagóg aspoň trochu snažil pretransformovať od toho kto skúša, hodnotí a zadáva úlohy len kvôli klasifikácií k tomu, kto vedie, motivuje a naslúcha?

Prečo vôbec existujú školy? Aby do nás natlačili hromadu znalostí a vybavili nás certifikátmi? Alebo aby vyprodukovali sebavedomé bytosti, ktoré sa nebudú báť vyraziť vlastnou cestou?

Prečo je osnova vysokej školy postavená tak ako je? Prečo sa neprehlbujú vedomosti v jednej oblasti? Prečo je možné za 2 hodiny cvičenia preletieť 5 až 8 rôznych webových technológií? Prečo sa klade dôraz na predmety, ktoré nie sú IT? Nie je to škoda drahocenného času mladých študujúcich ľudí, keďže na školu išli hlavne kvôli IT? Prečo sa zo všetkým majú študenti zoznámiť a v ničom by nemali byť odborníci? Prečo je 1 semester jazyk C, ďalší Java, Matlab a nakoniec Wolfram Mathematica? Nič nenadväzuje. Čím má škola v študijnom pláne viac „anglických odborných slovíčok“ tím je akože viac „cool“? Môže sa tím akurát chváliť na dni otvorených dverí a lákať budúcich študentov... Avšak, či je to k niečomu aj dobré, ťažko posúdiť.

Môže si niekto po jednom semestri nejakého programovacieho jazyka na vysokej škole povedať, že vie programovať v danom jazyku? No nemôže. Takže i na vysnené stá tisícové platy, ktoré všade ponúkajú môže tak študent akurát zabudnúť. Jasne, škola nemá dať študentov všetko zabalené v jednom balíčku, ale mala by aspoň ukázať správny smer! A toto ten smer nie je.

Nebolo by teda rozumnejšie zamerať sa na svoju vášeň? Nájsť si niečo, v čom vidí študent zmysel a prostredníctvom Internetu sa v danej oblasti zdokonaliť na takú úroveň, že by sa človek mohol nazvať odborníkom v danej oblasti. Nebolo by potom jednoduchšie i nájdenie vysnívanej práce? Keďže by človek dané téma ovládal skutočne bravúrne a ešte by k tomu mal i kladný vzťah.

Neviem ako je to v iných odboroch, na iných školách ale po svojej 3 ročnej skúsenosti môžem povedať, že študovať vysokú školu zo zameraním na informatiku zmysel nemá. Podobné školy nie sú práve „prechádzka ružovou záhradou“ a tak človeku popri škole moc voľného času neostáva. Stojí za to obetovať svoj čas nezmyselnému štúdiu IT? Človek dokončí školu, získa Ing. a nič viac k tomu. Nie je to málo? Aktívny človek sa viac naučí prostredníctvom Internetu a jediné čo mu dáva berie vysoká škola je drahocenný čas!

A ešte aby som nezabudol, škola Vám predsa len niečo dá. Ten pre mnohých vysnívaní kus vážne sa tváriaceho papiera v tvrdých doskách!

P.S. Keby niekoho zaujímala tématika slobody v škole, alternatívnych možností vzdelávania a celkovo trendoch vo svete tak odporúčam sledovať Facebook stránku Sloboda v škole.

#skola

Prestaňte sledovať TV, začnite sledovať niečo lepšie

Namiesto sledovania TV som sa naučil sledovať rôzne prednášky z konferencií a videocasty. Nenapadá ma lepší spôsob ako si pri dobrom obede resp. pri hocakom jedle v priebehu dňa, ktoré konzumujem v domácnosti pustiť niečo na sledovanie. Pri audiovizuálnom zážitku nie som odkázaný na čítanie textu a môžem veselo jesť a pri tom počúvať a sledovať niečo zaujímavé a prospešné pre osobný rozvoj.

Video je in, čítanie článkov sa pomaly stáva out.

Možno budete namietať, že jesť by sme mali v spoločnosti rodiny a známych, prípadne mimo domov v reštauráciách. Samozrejme, to je možno pravda, ale teraz vám dávam inšpiráciu a tipy ako si spríjemniť jedlo keď ste doma sami.

Skúste to aj vy! Nie je nič jednoduchšie než si namazať chleba na večeru a pri tom namiesto usadnutia k TV radšej sadnúť k PC, notebooku prípadne tabletu a pustiť si nejaké to video.

Aktualizovaný zoznam videí, ktoré odporúčam a sú istotne pre človeka žijúceho v 21. storočí i prospešné nájdete nižšie. Ide samozrejme o môj špecifický výber, ktorý nezaujme každého.

Zoznam neustále aktualizujem, takže zostaňte naladení a pridajte si článok do záložiek!

Zoznam jednotlivých vystúpení:

Tomáš Hajzler: Snaž se to daleko dotáhnout! vs. Dělej, co miluješ! - 4 lekce, který jsem dostal od života (WebExpo, 2010)

Petr Ludwig: Jak bojovat s prokrastinací? (WebExpo, 2012)

Tomáš Hajzler (BYZNYSPARK, 2012)

Petr Ludwig (BYZNYSPARK, 2012)

Petr Mára - Getting Things Done aneb Mít Vše Hotovo (barcamp Vsetín, 2010)

Tomáš Hajzler - O životě a o štěstí (KISK, 2011)

Petr Mára - Getting Things Done (KISK, 2010)

Eva Illésová - Krizová komunikace na sociálních sítích (MEXPO, 2012)

Jaroslav Homolka - Umění vedení a přirozené autority (MEXPO, 2012)

Michal Truban - Zvíťazte nad sebou, ako hacknút samého seba (MEXPO, 2012)

Rastislav Turek - Podvody s platebními kartami (barcamp Vsetín, 2010)

Jaroslav Homolka - Umění rovnováhy a vnitřního klidu (MEXPO, 2012)

Petr Mára - GTD a rušivé vplyvy dnešnej doby (MEXPO, 2012)

Tomáš Hajzler - Sloboda v práci ako cesta, ako robiť to v čom sme najlepší (MEXPO, 2012)

Lukáš Gregor - Jak být (online) efektivní (MEXPO, 2012)

Olga Biernátová - Change your image! (barcamp Vsetín, 2011)

Tomáš Hajzler - Konečně v penzi. Už můžu dělat, co mě baví (TEDxPrague, 2011)

Ondřej Šteffl - DĚTI SE UČÍ I MIMO ŠKOLU – JEN SE TOMU MOC NEVĚNUJEME (Svoboda NaŽivo, 2012)

Jakub Krčmář - Sám za sebe ve světě komerce - Jak se prosadit a nespálit? (UTB Zlín, 2013)

Tomáš Hajzler - Mrtvej brouk aneb slibem nezarmoutíš (Wikinomia, 2011)

Roman Vaněk - Tajemství úspěchu (Ráááádio IMPULS, 2013)

Michelle Losekoot - Skill & love share v Čechách aneb Buďte každý den o něco lepší (Knihovnický Barcamp, 2013)

rozhovor Michal Truban - o websupporte, startupe a športe (radiobest.sk, 2013)

Jaroslav Dušek - OBNOVENÍ SCHOPNOSTI VNÍMAT JEDEN DRUHÉHO (Svoboda NaŽivo, 2012)

Petr Ludwig - Osobní efektivita: výběr 10 nejúčinnějších tipů (barcamp Brno, 2013)

Viliam Dobiáš - Zachrániť život je jednoduchšie než ako ho splodiť (TEDx Bratislava, 2013)

Zoznam videocastov, ktoré sledujem pravidelne:

Digit

Týden Živě

Týden mobilně

Snídaně. Petr Mára & Tomáš Hajzler

Youtube kanál - Tomáš Hajzler

4FOTO

ShareTime

Bistro Digital

Connected

Peklo na talíři

Zprávy Živě

Život v luxusu

Gebrian versus

Město podvodů?

Zoznam jednotlivých vystúpení v anglickom jazyku:

Jason Fried - Why work doesn't happen at work (TEDxMidwest, 2010, CZ titulky)

Steve Jobs' 2005 Stanford Commencement Address (Stanford, 2005, CZ titulky )

Ken Robinson: How to escape education's death valley (TED Talks Education, 2013, CZ titulky)

Ric Elias: 3 things I learned while my plane crashed (TED, 2011, CZ titulky)

Philip Zimbardo: The psychology of evil (TED, 2008, CZ titulky)

Amy Cuddy: Your body language shapes who you are (TED Global, 2012, CZ titulky)

Naživo sú vystúpenia spomenutých osôb o 200% výživnejšie, obohacujúcejšie a zábavnejšie! Ak máte tú možnosť, vypočujte si ich aj live.

Námety a tipy na videá popísané v tomto článku sú špecifické pre mňa. No i kuchár, záhradník alebo lekár si dokáže nájsť videá s tematikou jemu blízkou.

Berte to teda skôr ako inšpiráciu, nie ako videá, ktoré sú tie pravé pre vás.

Ak hľadáte nejaké špecifické videá a nie a nie ich nájsť, skúste sa opýtať v komentároch pod článkom. Ak budem vedieť kde ich nájsť, tak istotne poskytnem zdroj.

#zo zivota

Žijeme vo svete plnom informácií

V súčasnej dobe prispieť niečím „obohacujúcim“ pre spoločenstvo prostredníctvom Internetu nie je problém pre nikoho z nás. Zverejniť článok, video prípadne fotografiu na Internet a tak vlastne celému svetu môže hocikto. Existuje mnoho spôsobov ako to v priebehu pár minúť dokáže aj naprostý laik.

Je teda možné Internet považovať za dôveryhodné informačné médium?

Odpoveď je jednoznačná. Samozrejme, že áno.

Ale ako si teda vybrať v tom množstve informácií pravé tie, ktoré potrebujeme?

Ako rozhodnúť, ktoré informácie považovať za relevantné a dôveryhodné?

Mnoho, hlavne postarších občanov, ktorí nemajú až taký prehľad o tom, čo vlastne Internet je, a ako vo svojej najzákladnejšej podobe funguje si mylne myslí, že to čo tam nájdu je automaticky pravda nedajbože „vedecký výskum“. Tento podivný jav môžeme pozorovať i v prípade dennej tlače, rôznych časopisov a novín. Mnohokrát sa stretávam s postojom, že niekto argumentuje tvrdením, ktoré si prečítal v novinách... Samozrejme trvá na svojej pravde.

Najviac utrpenia spôsobil človek človeku len preto, že bol presvedčený o veciach, ktoré sa ukázali byť nepravdivé. (Bertrand Russell)

Musíme si uvedomiť, že na napísanie nejakej odbornej „voloviny“ do časopisu, novín prípadne na Internet nie je treba byť odborník v danom obore. Napísať môže v podstate každý čo len chce. Ako napríklad ja píšem tento blog, tak by som pokojne mohol písať blog zaoberajúci sa kardiochirurgiou. Pritom nemusím mať o tom obore ani poňatia. Verili by ste informáciám, ktoré by ste si precitali na mojom „kardioblogu“? Pravdepodobne nie. No našli by sa istotne i takí, čo by mnou písané poznatky z kardiochirurgie pokladali za „objavy“ 21. storočia.

Rada na zaver?

Neexistuje rada ani návod ako zistiť čo všetko z toho množstva informácií na Internete je pravda a čo nie. Dôležité je používať hlavu a informácie overovať aspoň z 3 rôznych zdrojov.

Tento príspevok vznikol na základe článku, ktorým by sme sa mali radšej vyhýbať. Na článok som narazil náhodou, prostredníctvom siete Twitter. Článok je plný nepodložených informácií a podivných tvrdení. Ide o typický príklad toho, že blog si v súčasnosti môže založiť skutočne hocikto. Dokonca i podobný „odborník“. Odkaz na článok.

#zo zivota

Berte notebook a choďte pracovať von!

Po týždennom pracovaní v rôznych verejných priestranstvách som nato konečne prišiel.

#zo zivota

Peníze, nebo život? To je, oč tu běží.

Prečo by sme mali rozlišovať pracovný/školský život od toho osobného?

Prečo by sme sa nemohli aj v práci/škole baviť?

Prečo chodíme do školy výmenou za kus papiera?

Prečo chodíme do práce „makať“ a nie tvoriť?

Ono to možno znie ako klišé, ale v knihe sa dozviete i ako nájsť svoj „důlek“, teda niečo čo už od narodenia máme v sebe, niečo pri čom zabúdame na plynutie času resp. niečo čo nás skutočne baví a sme v tom zároveň i dobrí.

Prečo teda tak mnoho ľudí robí to čo ich nebaví namiesto toho asi si prácu „ušili“ presne na seba?

Podobných otázok je mnoho, tak prečo nezačať hľadať odpovede práve v knihe Peníze, nebo život - „Jak přestat vydělávat na život a začít i v práci žít“? Je len na vás, ako si to v živote chcete zariadiť.

Za seba môžem knihu len a len doporučiť.

Sám som pred rokom zistil, že študovať niečo čo človeka nebaví a ešte štýlom, hmm jak by som to len slušne povedal... No radšej nijak, ale v podstate to nemá zmysel. Následne som založil Sloboda v škole pomocou ktorej, sa snažím upozorňovať na to, že už v škole začína náš nezmyselný „krysí závod“, naše nezmyselné a mnohokrát zbytočné konanie podporené príkazmi „autority“, len preto, aby sme mohli byť ohodnotení, i keď podstata nášho konania je nejasná, mnohokrát zbytočná. Ak vás téma zaujala, sledujte Svoboda v práci a Sloboda v práci.

P.S. Predstavenie knihy samotným autorom.

#knihy

Prvý príspevok na blogu

Zdravím vás,

#oznamy

Trending Blogs

Recently Viewed Blogs

Ako to vidím ja