Dobšiná je mesto nachádzajúce sa 22 km severozápadne od mesta Rožňava. Rudný revír Dobšiná je lokalizovaná v Slovenskom rudohorí, kde zaberá katastrálne územie mesta, ale z časti zasahuje aj do územia okolitých obcí (Vyšná Slaná, Rejdová).
Mineralizácia v okolí Dobšinej je mimoriadne pestrá. Dobšiná je najznámejším Ni-Co ložiskom na Slovensku, v okolí sa vyskytujú aj iné typy zrudnenia, ako napr. sideritové žily, žily s ortuťovou mineralizáciou, serpentinity, kontaktná mineralizácia, atď. Vďaka tejto mineralogickej rôznorodosti sa rozvinulo baníctvo v tejto oblasti, ktoré trvalo takmer 1000 rokov.
Už pred pádom Tatárov (1241-1242) sa tu ťažili železné a medené rudy. Prvá písomná zmienka o dolovaní však pochádza až z roku 1243, kedy na uhorskom tróne sedel kráľ Béla IV.
Začiatky ťažby medených rúd siahajú do obdobia spred 15. storočia, pretože už vtedy sa spomínajú staré opustené bane na Zembergu a Schwarzembergu. V 14. storočí sa ťažili medené rudy z oxidačných zón, miestami sa ťažilo aj striebro (Windzog, Michaeli, Peckenberg). Zdrojom Cu rúd bola predovšetkým Nebeská žila, ktorá bola dobývaná až 100 m hlbokou šachtou, na ktorej v 18. storočí pracovali okolo 200 horníkov. Hlavnými ťaženými minerálmi boli chalkopyrit a tetraedrit. Na začiatku 20. storočia bola zatopená vodou. Postupne klesala ťažba medených rúd a po 1 svetovej vojne bola aj ukončená. V poslednom roku ťažby (1918, prevádzkovateľom boli Dobšinské medenorudné závody) na bani Hirschkohlung bolo vyťažené 1156 t medenej rudy, z ktorej bolo v zastaralej medenej huty vyrobené 191 t medeného kameňa, ktorý obsahoval 35 % medi. Po skončení 1 svetovej vojny boli pokusy o obnovení ťažby, žiaľ bez úspechov. Zaujímavosťou je, že na ložisku Hirschkohlung boli určitú dobu ťažené aj minerály bizmutu.
Od 18. storočia sa zintenzívnila ťažba železných rúd mnohými povrchovými lomami na severnom okraji obce. Z týchto rúd sa vyrábal veľmi kvalitný oceľ. Medzi rokmi 1830-1913 bol významným podnikateľom knieža Coburg, patrila mu ťažba v povrchových lomoch (Altenberg-Starý vrch, Biengarten-Včelínec, atď). V roku 1897 bola postavená lanovka na dopravu rudy z Dobšinej do Mlyniek. Celková dĺžka lanovky bola 11,7 km. Od roku 1918 sa v dobšinskom revíre ťažili iba Fe-rudy. Z rozsiahlych sideritových telies bol vyťažený okolo 15 miliónov t sideritu. Ťažba bola ukončená v roku 1969.
Niklové a kobaltové (Ni-Co) rudy
V roku 1780 sa začali v Dobšinej ťažiť aj rudy niklu a kobaltu, na ich význam upozornil Johann Gottlieb Schön. Hlavný záujem bol o minerály kobaltu. Dovtedy boli tieto minerály nepotrebné, vysypali ich na okolité haldy, pretože negatívne ovplyvňovali spracovanie medených rúd. Dobšiná sa stala prvou lokalitou na Slovensku, kde rudy Co začali vyhľadávať a ťažiť. Rozkvet nastal v 19. storočí a Dobšiná sa stala najväčším producentom týchto rúd v Európe. V rokoch 1840-1880 vyťažilo sa až 26 000 t rudy, z ktorej sa získalo 1000 t niklu a menšie množstvo kobaltu. Najväčšia ťažba bola v rokoch 1860 až 1873, kedy sa začali v Nemecku raziť niklové mince. V tej dobe pracovali na doloch až 550 horníkov. Kobalt sa využíval aj na prípravu modrého pigmentu. Koncom 19. storočia po objavení nových veľkých ložísk vo svete, ťažba postupne upadala, až v roku 1897 bola definitívne skončená. Novšie geologické prieskumy v rokoch 1951-1962 a 1988-1992 nepriniesli pozitívne výsledky.
V okolí Dobšinej sa ťažili aj ortuťové rudy v menšom množstve pri osade Čuntava. Ťažba skončila v polovici 18. storočia. V roku 1914 na lokalite Včelínec sa ťažili arzénové rudy.
Na severnom okraji mesta, na severozápadných svahoch vrchu Teliatko (Kälbel), sa nachádza veľké teleso serpentinitov, objavené pred vyše 200 rokmi. Prvé prieskumné práce boli robené v roku 1723. Koncom 19. storočia bola Dobšiná jediným ložiskom azbestu kde sa ťažilo v Rakúsko-Uhorskej monarchii. V roku 1920 ložisko prevzal Rotschildov koncern. V roku 1925 bola postavená prvá úpravňa azbestu. Intenzívna ťažba bola v druhej polovici 20. storočia (až 90 000 t serpentinitu). V rokoch 1954-1956 bol urobený na ložisku geologický prieskum, ťažba bola definitívne ukončená v roku 1999.
V roku 2017 mala austrálska spolocnosť zámer obnoviť ťažbu kobaltu v Dobšinej, pretože prieskum oblasti na kobaltové rudy priniesol pozitívny výsledok. V dôsledku nízkej ceny kobaltu na trhu však spoločnosť ustúpila od svojho zámeru a ťaženie sa nezačalo. Zanechali otvorenú baňu, ktorú žial začali navštevovať ľudia, ktorí touto cestou chceli zbohatnúť. Je mimoriadne nebezpečné urobiť niečo také, pretože okrem možných závalov tam hrozí aj nedostatok kyslíka. Dnes je už vchod bane zasypaná a do vnútra sa nedá dostať.
Petr Pauliš - Rudolf Ďuďa: Nejzajímavejší mineralogická naleziště Slovenska
Rudolf Ďuďa - Petr Pauliš: Minerály striebra a ich lokality v Slovenskej republike, diel 2.
https://www.tvnoviny.sk/domace/1981699_riskuju-zivoty-aby-zbohatli-zlodeji-chodia-vykradat-banu-v-dobsinej
yousharknotpass
germansingergirl
pixelskylines
discoholicmusic