Sadla som si tu, povzbudená alkoholom a únavou (užitočná kombinácia, zíde sa), s pocitom, že by som mala niečo povedať.Mala som pozitívny deň plný sračiek, ale zlomil ma až večer, ktorý nebol nijako zvláštny, preto nechápem prečo ma zlomil. Takže, som si tu sadla a snažím sa nájsť tú správnu myšlienku, lebo tých je vždy plno, všakže? Pozná niekto z vás ten pocit, keď máte skvelého kamaráta, ktorý je tak úžasný, že sa neviete rozhodnúť, či tie pocity k nemu sú ... veď viete, také alebo onaké? Lebo ja akosi už neviem. A som si istá, že nie som jediná. Každopádne, nenechajte sa oklamať počasím. Je to vyjebávač.











