„Aj ja som bola jednou z vás,“ prihovára sa sladkým hlasom moderátorka z pódia. Ľudia sa zhŕknu okolo prezentačného priestoru a dychtivo pozorujú prácu flegmatických kaderníčiek a stylistiek. Chýba už len plot, veterinár a ilúzia zoologickej záhrady by bola dokonalá. Hustota mužov so súmernými črtami a iným ako totálne zanedbaným odevom výrazne stúpne. Niektorí majú dokonca vystreté ramená a čisté topánky. Trochu to kazia zženštilé črty a nagelované ofinky, ale keď pri schodišti zbadám kópiu Benicia del Tora s ázijskými očami, pomyslím si, že na tom svete modelingu musí niečo byť. Tínedžerky sú v tranze, takmer polovica z nich má ústa pootvorené v údive a očakávaní. Hypnotizujú stôl, za ktorým sedia nepríťažlivé castingové pracovníčky. Toto je ich šanca získať vstupenku do Lazylandu – sveta, v ktorom vás na rozdiel od Facebooku platia za našpúlené pery! (To, že vyzerať dobre je drina, sa dozvedia až potom.) Rozhodnem sa vymeniť vône parfémov, gelov a tužidiel za trochu čerstvého vzduchu a pohľad na rozkvitnuté tulipány.
Keď o hodinu okolo tohto miesta prechádzam znova, dav práve vibruje odrhovačkou Siempre con el corazon. Zrak mi padne na stredoškoláčku, ktorá sa rozvaľuje na kresielku ako pohodená ľalia. Tmavú minisukňu má vyhrnutú na samú hranicu spoločensky tolerovateľného obnaženia. Dlhé štíhle nohy omotané okolo seba ako špagety. Vedľa nej neisto postáva jeden príliš mladý a príliš slušný gentleman. Z jeho mimiky sa dá okamžite identifikovať ich vzájomný vzťah: Kamarát. Jeho oddaný psí pohľad kontrastuje s jej precízne nacvičeným znudeným výrazom. Akoby mu svojou krásou ubližovala, ale on, ako správny masochista, si túto bolestnú skúsenosť nedokáže odoprieť. Možno raz, ak sa bude mesiace dostatočne dlho snažiť... dovolí mu dať jej pusu.
Po chvíli sa dievčatá stiahnu do úzadia a dopredu sa predierajú chlapci. Neverím vlastným očiam: na stoličke pred porotou krásy sedia dvaja mladí muži. Jeden v čiernom tielku odhaľujúcom štíhle vyrysované svaly, druhý v hnusných rifľových kraťasoch a páchnucich kroksoch. Obaja zvierajú svoj book akoby to bolo ich vlastné dieťa. O pár minút si už castingová pracovníčka s naslineným prstom listuje fóliami s fotografiami. Pán Nátelník sa na svoje dielo díva ako na Bibliu, Porotkyňa zvažuje, či by verejnosť dokázala podľahnúť tomuto Apoštolovi. Sú fotografie v tomto šanóne tým Zjavením, na ktoré všetci čakáme? Pán Kroks si medzitým žmolí prsty a nervózne sa hojdá dopredu a dozadu, ani čo by mu bolo treba čúrať. Nátelník nakoniec vstane a presunie sa pred fotostenu. Fotograf nastavuje svetlá a blesky. Chlapec sa našteluje do módnej pózy. Roztiahne ramená, vystrčí bok a snaží sa napodobniť Toma Cruisa. Hľadím mu do tváre – chlapčenský úsmev sa ešte chveje nesmelosťou. Vyzerá ako ratlík.
(4. mája 2014)