TAHALAUMPRA

pláž, ihličnaté stromy, šedý kocúr, tartanové dečky, voňavé sviečky, drevená chata, krb, jazero, dobrodružstvo, knihy & filmy, posteľ, ty

[tahalaumpra]

Tvoje bozky ma rozplývajú...

[tahalaumpra]

jeseň

Vojdem do lesa a horím, vzlpaniem. Naokolo oranžová, žltá a červená sa hrajú ako plamienkoví škôlkári. Oheň schladí jesenný vánok a chladná rifľovina, čo obopína moje telo. Môj zrak mi nestačí. Je omámený televíznymi obrazovkami a toľko farieb ešte nevidel, taký vzduch môj nos ešte necítil a po listami zapadanými chodníkmi moje nohy ešte nekráčali. Prišla jeseň

[tahalaumpra]

311018

Moje detské ja sa oficiálne vytratilo? Neviem. Cítim sa v rodnom meste ako cudzinka, ako votrelec, ani von nechcem vychádzať. Vždy keď sa sem vrátim, cítim teba, môjho hrdinu, ako ma ochráni pred každým strašidlom. Chcem byť opäť tvoja a stratiť sa v tvojom náručí ako taká šestnásťročná zaľúbenkyňa, ktorá nemyslí na budúcnosť a na strasti, ktoré ju čakajú. Tá, ktorá sa ti živelne oddá ako vždy. Taká chcem byť naveky, no moja myseľ je ovládaná už niekým iným. Dvadsiatka mi zasiahla mozog a ovláda ten strašný kĺb, ktorý hýbe celým mojim telom a vraví mi, že si to nezaslúžim. Nezaslúžim si živelnú lásku a radosť či šťastie. Moje myšlienky sa stali čiernymi a boli zahalené zlom a samotou. Ty si z nich odišiel a mne sa chce plakať. Čo mám robiť?

[tancimvdesti]

Chci a potřebuju toho tolik moc napsat, ale nejde to. Snad poprvý v životě mi došla slova. Pohlcuje je prázdno, který mi nedovoluje se vyjádřit.

[tahalaumpra]

Toto úplne vystihuje môj život momentálne...

[opticculture-deactivated2017120]

[tahalaumpra]

Dnes som na teba myslela od rána. Prebudila som sa a ty si tam nebol, ale ja som ťa cítila. Ďakujem, že si ostal, že si na mňa počkal, kým sa moja myseľ vyčistí, že si ma ľúbil, aj keď som sa mala najhoršie.

[tahalaumpra]

Have you ever entered public bathroom expecting to find dead body there or is it just me?

[tahalaumpra]

Chvíľu si sa mi zdal veľmi ďaleko, akoby si to nebol ani ty, akoby som ťa ani nechcela poznať a radšej sa otočiť chrbtom. Skončiť vo svojich snoch a túžiť po nedosiahnuteľnom. Ty ma však vždy chytíš za ruku a stiahneš pekne na zem. Môj záchranca. Moja láska.

[hatimindirenateist]

[tahalaumpra]

Is it better to do what is rational and logical or simply do what you feel, even if you know it is a bad decision that you will regret for the rest of your life?

[tahalaumpra]

Je lepšie urobiť to, čo je racionálne a logické alebo to, čo cítite, aj keď viete, že je to zlé rozhodnutie, ktoré budete do konca života ľutovať?

[tahalaumpra]

Život je už raz taký. Predstaví nám milión možností a zážitkov a očakáva, že si bez slovka vyberieme jednu cestu. Že si nebudeme neustále klásť otázky čo ak, že nebudeme chcieť v jeden moment nechať všetko, čo máme, všetko, čo milujeme a ujsť niekam pekne ďaleko. 

[tahalaumpra]

blogová terapia

Bývali časy, keď som si založila prvý blog. Písal sa rok 2010 a ja som už vtedy pociťovala potrebu vyjadrovania a zverejňovania môjho denníčkovania. Písanie si denník len tak pre seba ma vôbec nebavilo, ako keby som chcela, aby to bolo niekde vonku, aby boli moje slová niekde počuť. Mohla som si napísať, čo len chcem, kedy chcem, ako len chcem. Blogová scéna sa od tohto roku zmenila nesmierne a blogovanie sa stalo prácou. Nároky sa zdvihli, každý chcel byť blogerom a každý chcel zarábať. Objavovali sa spolupráce a ľudia už prestali písať o tom, ako sa majú, ako sa cítia, čo si myslia, skôr sa začali báť vyjadrovať sa tak, ako by chceli. Začali písať články, ktoré by im mohli prilákať kliky a menej a menej sa vyjadrovali písmom, ktoré predbehli fotografie. Začali sa objavovať škandály o tom, kto čo povedal, ako je to vytrhnuté z kontextu, a čo je správne si myslieť. Už aj ja, čo nepredstavujem žiadnu veľkú osobnosť, som sa začala kontrolovať, ako sa na sociálnych sieťach prezentujem, čo píšem, aby ma niekto nemohol kritizovať, alebo aby sa to neskôr neobrátilo proti mne. Toto je sloboda slova? Sloboda prejavu, slobodu využívať písmo na to, čo nám je ľudské?

Posledné mesiace som začala cítiť nepríjemnú úzkosť, ktorá mi nedovoľuje byť šťastná, aj keď mám ten najlepší život na svete. Tento pocit ma začal zožierať a čím viac ho ignorujem, v toľko väčšej sile sa vie vrátiť naspäť. Keďže rada píšem to, čo si myslím a to, čo cítim a nerada to schovávam v denníčku na kľúčik, tento blog s názvom tahalaumpra sa stane mojou terapiou. Tu si nebudem dávať servítku pred ústa, nebudem sa hanbiť, pretože každý sme nejaký a názory sa majú akceptovať a nie zosmiešňovať či zakazovať na internete. Táto dnešná doba a kultúra ma začína strašiť, a preto rada utekám na svoj vymyslený ostrov, ktorý je plný mojich milovaných entít. Pretože logiku tu chýba.

[tahalaumpra]

V tme a s vetrom vo vlasoch sa na mňa dívaš a ja si to márne snažím všimnúť, ten tvoj výraz tváre. Všetko je šedo-modré, tvoju tvár osvetľuje len žiara z okien naproti. Chcem sa k tebe natiahnuť, pretože neverím, že si reálny, že si konečne tu, so mnou, pri mne. Tvoja vôňa je však nezameniteľná, aj keď som už zabudla, aký si na dotyk. Hebký, jemný, pevný. Tak veľmi si mi chýbal, už nechcem ujsť, nikdy. Prosím, povedz mi, že ma už nikam nepustíš. Aspoň vo sne...

[tahalaumpra]

ničnerobenie

Kedysi nič nerobiť bola pre mňa nádhera. Váľanie sa doma, pozeranie filmov do nekonečne. Teraz ma to neskutočne desí. Ak nič nerobím, premýšľam, ak premýšľam, prichádzam len na všetko zlé, čo sa stalo, čo sa deje, čo sa stať môžem. Keď nič nerobím, neexistujem, lepšie povedané, moja existencia je úplne nepotrebná. Záchranu teraz potrebujem. Hľadám, čo mám robiť, no neviem nájsť nič...

[tahalaumpra]

nedokonalosti

Sme príliš závislí od dokonalej symetrie, figúr a usporiadania. Chceme, aby všetko bolo dokonalé, aby sa ani v jednom z našich textov nevyskytla gramatická chyba, aby chvíľa strávená s ním bola vždy dokonalá, romantická a plná túžby. Najväčšiu radosť máme však z nedokonalostí, aj keď si to veľmi neuvedomujeme. Z tých hlúpych, zamilovaných, čo nám občas povie, z toho nečakaného, čo nás sem-tam stretne, z toho preklepu, čo nám na perách vyčarí úsmev, z tej ohnutej strane v knihe, ktorú tam niekto ponechal, z toho jediného vlasu, čo po nej ostal na tvojom vankúši…

[tahalaumpra]

Mladá láska je taká krásna.