Viem, že to asi nikoho nezaujíma, ale potrebujem vedieť, že v tom niesom sama.
Poznate to, keď máte pocit, že ste sami? Ale úplne? Každý deň prídem domov a čaká ma prázdny dom. A keď tam aj náhodou niekto je, tak mam pocit že nie je. alebo ja tam niesom. Pretože som len ďalší človek do počtu na ktorom nikomu nezáleží.
Každý večer si dám tabletku na spanie od doktorky, nech zaspím čo najskôr a snažím sa vstat co najviac neskor. Len aby mi prešiel deň a mohol nastať dalsi den plný ničoho.
Študujem v Bratislave a ked tam niesom, chcem tam ísť. Ked tam som, chcem ist domov. Nech som kdekoľvek, citim sa sama a že tam nepatrím.
Tento víkend som sa odhlásila Zo vsetkych sociálnych sieti na 2 dni. Nikto sa nezaujímal. Premyslala som. Jeden večer som sa sama vybrala na vlakovú stanicu a sedela tam asi hodinu, možno dve. Pozerala som sa ako chodia vlaky sem a tam. A napadlo ma, že keby som pod jeden z tych hrozných starých vlakov skočila, vsimol by si niekto, ze uz tu niesom? Nemyslim rodinu. Myslim niekoho. Hocikoho.
Občas len tak sedím alebo kráčam a zrazu mám pocit že neexistujem. Len tak sa tackám ako hocikto iný, až na to, že sama. Zrazu vypnem a premyslam že nežijem, iba prežívam. A kazdy jeden deň čakám, aby prešiel a takto dalsi a dalsi. Tesim sa na vikendy, akoby som si nahovarala, že sa niečo zmení. Ale ked pride vikend som zasa iba sama doma. A tak niekedy idem von. No zas ked som von, chcem byt sama. Pretože nemam pocit ze niekde patrim.
Ako preletavý vták, ktory nevie, kam má ísť.
Tak prosím, ak je tu niekto, kto je na tom podobne, nechcem aby ste sa citil ako ja. Bola by som stastna keby niekoho mám, hocikoho. A preto, ludia, ak sa cítite tak samý ako ja, hocikedy mi bud napíšte alebo myslite na tento príspevok, ze je tu niekto taký a aspoň v niečom nieste sami.
tangentwithtanner
origamiaround
stormborns
blakekathryn
germansingergirl
pixelskylines
