Queen Rena @gocoldheartprincessyebinuni-blog - Tumblr Blog

Where is "home"

8.2.2018.

Otváram dvere. Po dome sa rozlieha ticho. To známe ticho z ktorého mi zakaždým zovieralo žalúdok. Kráčam chodbou. Nič sa tu nezmenilo. Akoby mohlo. Pri schodoch mám stále zbalené krabice. Stále chcem odísť ale ostávam. S obavami sa presúvam na poschodie. V kúpeľni sú stále po zemi rozsypané lieky. V izbe je chladno. Zabudla som zavrieť okno.

Ukladám sa na studenú posteľ. Zatváram oči a nechávam aby sa vrátil strach. Cítim ako sa rozlieva celým mojim telom, až ku špičkám prstov.

Afraid to be alone again, I hate this

I'm trying to find a way to chill, can't breathe,

Is there somebody who could...

Návrat

7.1.2019.

Letisko je preplnené ľuďmi. Sedím na lavičke a jeho ruka je na mojom stehne. Nepáči sa mi to ale nič nehovorím. Mala by som mu byť vďačná. Zaplatil letenky. Zaplatil všetko.

Bojím sa vrátiť. Budu to iba dva týždne ale mám strach. Stále nie som rozhodnutá či sa vrátim po prázdninách do školy.

Včera navrhol aby som bývala uňho. Neodpovedala som. Bola by som len ďalšia na jeho zozname. Vlastne už som. Je to iba o sexe. A peniazoch. Zakaždým keď odchádzam z jeho postele, z peňaženky vyberie niekoľko bankoviek. Cítim sa pre to zle.

Mám ale na výber?

By LA...

Long Beach

4.1.2019

Stojím na brehu. Bosé nohy sa mi postupne zabárajú do piesku. Je čas obeda a slnko je vysoko. Aj napriek tomu je tu naokolo plno ľudí. Sledujem malé dievča ktoré pár metrov odo mňa stavia hrad z piesku. Vo vode je pár surferov a z diaľky počuť smiech staršieho páru ktorý sa rozhodol, že dnes je fajn deň na piknik. Kráčam ďalej. Voda sa občas dostane až ku mne a zamočí mi členky. Je studená. Napokon sa otáčam a kráčam z pláže preč. U cesty zastaví auto. Za volantom je starší chlap. Kývne hlavou a ja bez protestov nastupujem. Vďaka nemu som sa sem dostala. Dlžím mu...

rozhodovanie

30.12.2018

Nenávidím tento dom. Aj napriek tomu sa bojím z neho odísť. Všetky moje veci sú zbalené. Ostal iba ťažký nábytok. Aj tam mám však pochybnosti. Stále som nenašla miesto kam ísť. Stále si nie som istá či je to správne rozhodnutie. Od posledného školského dňa ubehol týždeň. Prvé dva dni som sa spamätávala. Ešte stále mám zlé sny. Stále vidím to dievča. Skúšala som urobiť to čo vždy. Jay Park my s tým pomohol. Na chvíľu. Bola to hodina a ja som za ňu vďačná. Ale čo teraz? Cítim sa prázdna. Nepomáhajú mi ani lieky na ukludnenie a ani tie na spánok. Väčšinu času sa jednoducho prechádzam po dome. Netuším čo sa so mnou stalo. Mala som pocit že všetky tie sračky sa začínajú strácať ale bolo to naopak. Všetko to udrelo oveľa väčšou silou. Prvý krát v živote premýšľam, aké by to bolo skončiť. Úplne.

leaving

26.12.2018

Sedím v kuchyni na zemi už celú večnosť. Vedľa seba mám krabicu a ukladám do nej veci. Nesystematicky. Dnes poobede ma jednoducho napadlo že ich zbalím. Najprv tu. Potom tam. Až kým nebudem mať zbalené všetko. Je jedno ako dlho to bude trvať. Tak či tak, by som musela čoskoro odísť. Všetky tie veci čo sa udiali, to iba urýchľujú.

Možno som už odišla.

Nemám pocit že som stále tu.

Kúsok odo mňa na zemi, je rozbité sklo. Zistila som že rozbiť niečo, je celkom upokojujúce. Možno by som mohla rozbiť úplne všetko.

Aj seba.

#leaving #diary

"Choď"

24.12.2018

Ležím v obývačke na zemi. Počujem ako trhane dýcham. Z nejakého zkurveného dôvodu ma to upokojuje. Nikdy v živote som sa necítila tak prázdna. Tak na konci.

Chcela by som zomrieť. Presne v tejto chvíli. Aby som si pamätala, ako veľmi bolí žiť.

Cítim ako mi po tvári stekajú horúce slzy. Vďaka nim viem že práve plačem.

Je štedrý večer.

Nechala som v škole zomrieť dievča.

Letí to

20.12.2018

Niekoľko dní dozadu to boli presne 4 roky od kedy odišla. Občas mám pocit že si ju nepamätám. Spomienky sa pomaly rozmazávajú. Ako keď pozeráte cez mliečne sklo. Alebo keď vám ako dieťaťu rozkvapkali u lekára oči. Aspoň myslím. Tieto veci si tiež už veľmi nepamätám. Nechodím k lekárom.

Zo začiatku som premýšľala nad tým, aké by to bolo, keby ostala. Časom som zistila že je to dobre tak ako to jednoducho je. Aj ona to tvrdila. V tom liste ktorý prišiel pár dní potom. Vedela že ju hľadám. Pýtam sa susedov, dokonca aj policajtov ktorých stretnem na ulici. Bála sa, že ju nájdem a nedám jej pokoj. Tak poslala list. Dnes som ho čítala znovu. Až teraz mi dochádza že ju to nikdy nemrzelo. Nepísala žiadne prepáč. Bolo to iba pár slov. O tom že nemá čas strácať život s dieťaťom. Že už som dosť stará na to aby som sa vedela o seba postarať. Pár informácií o peniazoch ktoré zaistia že mi nebude nič chýbať. Ostával necelý rok. Potom sa budem musieť stratiť.

Pripravovala som sa na to. Posledné mesiace som vyberala pravidelne z účtu nejaké peniaze bokom. Niečo som zarobila. Ak sa tomu tak dalo hovoriť. Vyberanie peňaženiek opitým chlapom po sexe nebol práve najkrajší spôsob ako si zarobiť. Ale bolo to výhodné. Od kedy som však spoznala jeho, nerobím to. Snažím sa vymyslieť ako by to šlo lepšie.

Ostávali 4 dni do Vianoc. Neznášala som ich.

#diary #christmas

I cry a lot today

koniec

16.12.2018

Bol tu znovu. Nedal si povedať. Písala som mu aby nechodil. Vedela som že to neskončí dobre ale on aj tak prišiel. Choval sa ako idiot. Rozbil mi okno a vliezol dnu. Bolo to tak detinské. V kútiku duše sa mi to páčilo. Vždy sa mi páčilo keď bol takýto. Aspoň pred tým.

Celý ten večer bol divný. Najprv som mu uverila že prišiel, lebo so mnou chce ostať v kontakte. Že to celé myslí dobre. Chápala som že sa hneval pre všetky tie lieky ktoré som doma mala. A potom... znovu bol sobecký ako vždy. Nemal právo sa ma dotýkať. Nemal právo... Nie po tom všetkom čo povedal. Po tom všetkom čo urobil. Mal Juna a tak to malo byť.

Ráno odišiel. Povedal že sme skončili.

Mala by som byť rada ale jediné čo cítim je, že sa rozpadám. Nenávidím ho.

Našla som lieky ktoré nestihol vziať. Cítila som sa previnilo keď som ich prehĺtala. Lenže tie hlúpe tabletky boli jediné čo ma práve držalo pokope. Potrebovala som ďalšie. Bolo mi jedno ako ich zoženiem. V tejto chvíli som vedela, že som pre ne schopná urobiť čokoľvek.

#diary #end #sickofthis

Je to ako nekonečný kruh

15.12.2018

Včera som ich zohnala. Tie lieky. Boli sakra drahé. Trochu sa bojím. Viem že sú zakázané. Lenže som zúfalá. Schudla som. Občas nedokážem vyjsť celé dni z izby. Potrebujem aby to skončilo. Možno napokon zájdem do nemocnice... Možno.

#diary #bad day

Put your hands all up on me.

Tired of hearing sorry.

So tell me, can we work this whole thing out?

true love

Trending Blogs

Recently Viewed Blogs

Queen Rena