May 9, 2020
Moje telo, ktoré zvyčajne vnímam ako súčasť svojho Ja, časťou mojej subjektivity, pri putovaní mapou sa stavá objektom. Iných ľudí takisto vnímam ako objekty a predmety pre interakciu. Sú zbavené minulosti a budúcnosti, existujú len v určitom okamihu. Ich emócie viem prečítať a subjektívne interpretovať.
Я заблудшая душа, которая утопает в хаосе. Мне больно вспоминать прошлое, болит настоящее, не верю в хорошее будущее.