Predávame najkvalitnejšie BIO produkty športovej výživy. V celom našom sortimente nenájdete ani len jedno škodlivé "éčko"! Na sortimente si veľmi zakladáme. Poctivo ho študujeme, testujeme a vyberáme len to najlepšie. U nás si môžete zakúpiť mnoho exkluzívnych produktov od značiek Vega, Sunwarrior, HoneyStinger a iných.
Raz bežať je lepšie ako stokrát počuť: 5. ročník Horského Behu Smolník pozýva do Volovských vrchov 9.11.2019
Horský beh Smolník (HBS) aj tento rok bude dávať pomyselnú bodku za pretekárskou sezónou trailových bežcov. V druhú novembrovú sobotu, 9.11.2019, sa bude konať už 5. ročník horských pretekov, v málo prebádaných Volovských vrchoch, ktoré obklopujú bývalé banské mestečko Smolník. Tí, ktorí HBS už skúsili, sa radi vracajú a noví zvyknú byť atmosférou a prostredím očarení. To je dôvodom, prečo každoročne počet štartujúcich stúpa. „Je super, že do Smolníka prichádza toľko ľudí. Teší nás záujem, pretože to bolo úplne na začiatku našim najväčším želaním. Chceli sme ukázať, aký je Smolník a jeho prostredie očarujúce. Vyrástli sme tu. HBSsko prilákalo ľudí, ktorý by sa sem inak asi nevybrali. Nemali prečo. Sláva Smolníka pohasla s uzatvorením baní a tabakovej továrne. Ale my sme chceli ukázať, že Smolník má stále čo ponúknuť a nie je toho málo. Beží sa cez studenú dolinu, na vrcholky kopcov, kde akoby zastal čas, okolo banských pamiatok a štôlní, cez Kúpele Štós, cestu SNP a mnoho ďalších zaujímavostí.“ popisuje Tomáš Kovaľ z OZ Vitalcity a dodáva: „Spoločne so Smolníčanmi, ktorí nám ako dobrovoľníci pomáhajú, sme stanovili limitný počet bežcov na 400. Museli sme tak urobiť kvôli kapacite zázemia a udržateľnosti príjemnej rodinnej atmosféry a dobrého štandardu služieb pre pretekárov.“
Dve trate, 400 pretekárov
Horský beh Smolník má dve trate, ktoré ponúkajú zábavu rekreačným bežcom a seriózny výkon tým skúsenejším. 33 km dlhá trať s kumulovaným prevýšením +1400m opisuje oblúk po hrebeni obkolesujúci dolinu Smolníckeho potoka. Nazýva sa Beh hrebeňom Volovských vrchov a využíva tiahle stúpanie na vrchol Osadníka (1186 m.n.m) a hrebeň, ktorý poznáme z cesty SNP. Odtiaľ sa stúpa na Pipitku(1225 m.n.m) a Hekerovú(1260 m.n.m). Po stopách smolníckych baníkov je názov kratšej trate, ktorá prevedie začínajúcich, či skôr rekreačných bežcov, 11km dlhým okruhom s kumulovaným prevýšením +470m. Na jej trase je historická krížová cesta s murovanými kaplnkami aj známe Kúpele Štós. Cieľ je na námestí obce Smolník, hneď nad historickou tabakovou továrňou a ďalšími banskými skvostami, ktoré tu zostali z dôb, kedy bol Smolník bohatým centrom celej doliny. „Tento rok budeme troška oslavovať, veď HBSko má už 5 rokov. Rozhodli sme sa, že by sa mali oslavne cítiť aj pretekári a tak sme zaradili zopár noviniek. Po minulé rok chýbali bežcom účastnícke medaily, takže toto teraz napravíme. Budeme vyhlasovať výsledky v kategóriách MUŽI A (do 40rokov), B (od 40 do 50 rokov) a C (50 a viac rokov) a ŽENY F (do 40 rokov) a G (nad 40 rokov). Platí to pre krátku aj dlhú trať. Chýbať nebudú ceny od našich partnerov aj obľúbené funkčné ponožky od Lawi. Zabehnú si aj deti, a to cez historické centrum obce so sprievodcami. Samozrejmosťou zostáva srdečná atmosféra a usmiati Smolníčania na občerstvovačkách.“ hovorí Martin Kovaľ z OZ Vitalcity.
Traťové rekordy držia Milata a Lamiová na dlhej a Herich a Nemeth na krátkej
Vlani padli mužské traťové rekordy, tie ženské sa držia z roku 2017. Patrik Milata zabehol dlhú trať za skvelých 02:34:11, Katka Lamiová ju zdolala za 03:13:52. Na krátkej trati je vyzývateľom tohtoročných bežcov Ludvig Herich z neďalekého Medzeva s časom 00:46:52 a nežné pohlavie sa bude pokúšať zdolať čas Lucy Németh z Maďarska, 00:58:55.
Štartujeme v sobotu 9.11.2019 v Smolníku
Registrácia na obidve trate HBS 2019 je stále otvorená, ale zastaví sa na čísle 400. Na sociálnych sieťach ako aj na stránke budú organizátori informovať, či sa bude dať dodatočne prihlásiť na mieste. Nezabudnite sledovať http://beh.vitalcity.sk/ alebo Instagram či Facebook „vitalcity.sk“
Video z vlaňajška tu: https://youtu.be/BGUx3FlDJUk
Neopakovateľná príroda Volovských vrchov opäť privíta bežcov Horského behu Smolník 2018
Už po štvrtý krát bude bodka za bežeckou sezónou na Východe patriť Horskému behu Smolník. Dve trate preveria celosezónnu prípravu bežcov, ktorí svoju záľubu našli v horách, prevýšeniach a nedotknutej prírode.
Prémiová, 33 km dlhá trať s kumulovaným prevýšením 1400m opisuje oblúk po hrebeni obkolesujúci dolinu Smolníckeho potoka. Nazýva sa Beh hrebeňom Volovských vrchov a využíva tiahle stúpanie na vrchol Osadníka a hrebeň, ktorý poznáme z cesty SNP. Jeho druhá polovica zasahuje rázsochu Hekerovej a tvorí takpovediac odbočku od hlavného hrebeňa. Od Osadníka sú to ešte dve výraznejšie stúpania (na Pipitku a spomínanú Hekerovú), no terén je relatívne zvlnený po celej jeho dĺžke. Podkladom je zvážnica no miestami pretekárov prenesieme aj cez les a „srnčie“ chodníčky.
Po stopách smolníckych baníkov je názov kratšej trate, ktorá prevedie začínajúcich či skôr rekreačných bežcov 11km dlhým okruhom s kumulovaným prevýšením 470m. Na jej trase je historická krížová cesta s murovanými kaplnkami aj známe Kúpele Štós. Cieľ je na námestí obce Smolník, hneď nad historickou tabakovou továrňou a ďalšími banskými skvostami, ktoré to zostali z dôb, kedy bol Smolník bohatým centrom celej doliny.
Štartujeme v sobotu 10.11.2018
Každoročne sa na HBS prihlasuje viac a viac pretekárov a obľube sa tešia narovnako obidve trasy. Registrácia je už spustená: http://beh.vitalcity.sk/
Obraz o tom, ako to vo Volovských vrchoch vyzerá poskytne video z vlaňajška: https://youtu.be/5hYkKAf9KXY
Prvých 200 prihlásených dostane štýlové funkčné ponožky s originálnou grafikou, pripravujeme aj bežecké šiltovky, tombolu a veľa zaujímavých sprievodných aktivít pre deti a doprovod.
Poznáte rastlinku, ktorej dve bobuľky dokážu pokryť dennú dávku vitamínu C?
My áno, je ňou Acerola z Latinskej Ameriky. Plody Aceroly sú podobné našim čerešniam a okrem Vitamínu C sú bohaté na flavonoidy, minerálne látky, ale aj zvyšok vitamínov, medzi ktoré patrí vitamín A, B1, B2, B6 a ďalšie.
S Radkou a Martinom sme sa rozprávali o Vitamíne C. Radka je mladá mamička a na Vitamín C sa pozerá z perspektívy zdravého životného štýlu ako aj dojčiacej ženy. Martin je športovec, bežec. Okrem posilnenia imunity a obranyschopnosti vníma Vitamín C ako neoddeliteľnú súčasť stravy, pretože sa podieľa na mnohých procesoch, ktoré v ľudskom tele prebiehajú.
Vitamín C má dopad na tvorbu kolagénu. Ten je dôležitý pre naše chrupavky, cievy, ale aj kosti, ďasná a kožné bunky vôbec. Potom je tu dopad na metabolizmus, regeneráciu, nervový systém. Obmedzuje aj “únavu” buniek z oxidatívneho stresu.
Naša príroda nám dáva možnosť byť zdravými len vďaka dvom bobuľkám denne. Nemusíme ani siahnuť po farmaceutických doplnkoch, v ktorých je vitamín C koncentrovaný vo forme umelej kyseliny askorbovej, nakoľko jej prebytok môže zaťažiť naše obličky a pečeň.
Sezóna 2018 – plány, projekty, preteky a informácie k 2% pre trailový beh a Skyrunning
Už štvrtú sezónu sa snažíme organizovať podujatia športového charakteru na východnom Slovensku. Naše akcie prerástli okres, či región a tak sme sa už niekoľkokrát tešili z početnej účasti nielen miestnych bežcov ale aj športovcov spoza hraníc. Zahraniční pretekári z Maďarska a Poľska, ktorí nás navštívili nás motivujú pracovať ešte kvalitnejšie, aby naše preteky boli vizitkou celého Slovenska.
Čo teda plánujeme v roku 2018? Skyrunningové preteky VitalCity Skyrace, ktoré boli určené náročnejším a kondične zdatným pretekárom tento rok vynechávame. Dôvodom je tak trošku mix viacerých aspektov – byrokratických, finančných aj časových. Ich formát a budúcnosť nezahadzujeme úplne do koša. Naopak, na jeseň resp. skorú zimu vás všetkých pozývame na preteky – Horský beh Smolník, ktoré už po štvrtýkrát organizujeme pre vytrvalcov aj hobby bežcov.
V lete sa budeme venovať nášmu obľúbenému skyrunningu, ktorý sa otvára stále širšiemu okruhu pretekárov a fanúšikov. S organizátormi jednotlivých podujatí vás veľmi radi uvidíme pod Krížnou, Poludnicou, na oboch Šelmách, na Poľane, pod Klinom a samozrejme nevynecháme ani Chopok. Termínovka je tu:
http://www.skyrunning.sk/terminovka-2018/
Pre rok 2018 sme investovali do vlastnej čipovej časomiery, ktorá veríme že posunie úroveň celej ligy zase o niečo vyššie. Jednorazové čipy nalepené na číslach sú už akýmsi štandardom vo svete a musia byť už aj samozrejmosťou u nás. Takáto časomiera bola pre organizátora príliš drahá, pre menšie preteky z finančného hľadiska nedostupná.
Mimochodom, hoci bežecká sezóna len začína, stihli sme sa už realizovať počas zimných mesiacov. Podporili sme košickú bežkársku komunitu, konkrétne podujatie Košická lyža, organizovanú TK Metropol, pričom sme nezabudli ani na najmenších, ktorým sme deň spríjemnili sánkovačkou. Pre bežkárov sa nám podarilo vyčleniť financie z grantu, ktorý sa nám na túto dobrú vec podarilo získať.
Ideme teda do štvrtej sezóny. Mnohých pretekov aj sami zúčastňujeme a nie je to pre nás len o tréningu, ale aj o extra práci a čase, ktorý nad rámec nášho pracovného dňa do toho investujeme. A pretože každá pomoc sa nám hodí, budeme vám veľmi vďační, ak nám venujete 2% z vašich už zaplatených daní.
Za celý team vám veľmi pekne ďakujem!
Martin Kovaľ
Vitalcity o.z.
Údaje potrebné na preukázanie 2% z odvedenej dane:
POZVÁNKA: OZ Vitalcity a LK Metropol pozýva všetkých na sánkovačku a preteky v behu na lyžiach „Košická lyža“ v sobotu, 3.ferbuára na Kojšovskú Hoľu. Športovci ale aj rodiny s deťmi si vďaka podpore Nadácie ČSOB užijú nezabudnuteľný deň na „Kojšovke“. Pridajte sa tiež!
Na „Kojši“ je iný svet
Keď je v Košiciach hmla a mrholí, na „Kojšovke“ možno svieti slnko a je tam akoby „iný svet“. Vďaka nadmorskej výške 1246 m n.m je „Kojša“ najbližší kopec, kde si Košičania môžu užiť poriadnu turistiku, zašliapať si na skialpinistických lyžiach, zabežkovať na upravenom okruhu alebo sa vyblázniť na sánkach.
Bežkovačka a sánkovačka so zázemím na chate Erika
V sobotu, 3.2.2018, otvorí „Kojšovka“ svoje brány každej generácii. Pod organizátorskou taktovkou LK Metropol a OZ Vitalcity sa o 10.30 začnú preteky v behu na lyžiach „Košická lyža“, ktoré sú určené pre bežkárskych juniorov od 11 rokov až po veteránov vekovo neobmedzených. Propozície pretekov tu. Vítaní sú amatéri aj profíci. Vyhlásenie výsledkov a dekorovanie najrýchlejších bude o 13:00.*
Zároveň s bežkárskymi pretekmi rozprúdime krv aj deťom, ich rodičom a všetkým, čo sa na to cítia. OZ Vitalcity si pre nich pripravil skvelú sánkovačku pri chate Erika. Pripravená bude sánkarská dráha pre rýchle šípy, kopec pre klzáky, boby, taniere či sáčky aj kopček pre najmenších. Fantázii sa medze nekladú a spúšťať sa môžete na hocičom. Na záver bude ocenená najoriginálnejšia sánkarská výprava. Všetko náčinie na sánkovanie si prosím prineste so sebou. Po dobrej sánkovačke bude možnosť zohriať sa v novootvorenej reštaurácii na chate Erika, kde si môžete zakúpiť obed, deti poteší priestranný detský kútik a pre milovníkov vysokohorského prostredia je tu aj možnosť ubytovania sa na chate.
Neváhajte a klikajte pre viac informácii na web podujatia: http://nezmrzninakojsi.vitalcity.sk/
Sledujte nás aj na Facebooku: https://www.facebook.com/events/1917742021779724/
Vitamín C sa v ľudskom tele využíva pri mnohých dôležitých procesoch. Najčastejšie ho mnohí z nás užívajú pri liečbe nachladnutia alebo chrípky. Výskum, ktorý v polovici minulého storočia poukázal na jeho liečivé účinky v súvislosti s týmito ochoreniami bol dokonca ocenený Nobelovou cenou. Vitamín C podporuje činnosť bielych krviniek, ktoré majú v tele obrannú funkciu a schopnosť eliminovať vírusy.
Jeho potenciál je ďaleko širší. Ostrieľaní športovci ho poznajú ako neoddeliteľnú súčasť regeneračného procesu, pretože štartuje mnohé nadväzujúce procesy – syntézu kolagénu (zložka kože, chrupaviek, väzov, ciev, chlopní, rohoviek atď.), ale aj tvorbu karnitínu (spaľovanie tukov, premena ich buniek na energiu). Prispieva k vstrebávaniu železa z potravy. Ako antioxidant chráni molekuly bielkovín, lipidov, DNA, RNA pred voľnými radikálmi a dokáže regenerovať aj iné, už vyčerpané antioxidanty (napr. vitamín E). Okrem iného má vplyv na zlepšenie nálady.
Najlepšie je Vitamín C konzumovať v prírodnej forme. Často však užívame umelú, tzv. izolovanú formu, ktorú poznáme ako zlúčeninu askorbátu. Najideálnejším prirodzeným zdrojom je samozrejme ovocie, ale za dôležitý zdroj považujeme aj zeleninu. Napríklad červená paprika, tzv. kapia je z hľadiska obsahu Vitamínu C jedným z najvýznamnejších nositeľov tohto vitamínu. Lekárenský Vitamín C, odborne kyselina askorbová, je syntetickým výrobkom, ktorého kyslosť je častokrát tlmená dodatočným vápnikom alebo ióntami sodíka. Silná koncentrácia kyseliny spôsobuje vznik prebytku, ktorý ľudské telo nevie vstrebať. Prebytočná záťaž chemickej zlúčeniny je vylučovaná močom, ktorý zvykne byť zafarbený sýtou žltou farbou. Izolovaný askorbát zaťažuje a prekysľuje obličky a pečeň.
Prirodzený Vitamín C z ovocia či zeleniny nie je len rýdzou kyselinou askorbovou. Tá je v prírode zlúčená s obsahom rutínu, bioflavonoidov, faktorov K, J, P, tyrosynázy, askorbinogénu, minerálnych spolučiniteľov a inými zatiaľ neobjavenými látkami.
Vitamín C od Healthforce pochádza z Juhoamerickej rastlinky Acerola, ktorej plody sú veľmi podobné našim čerešniam. Obsahujú veľmi vysoký podiel Vitamínu C. Na pokrytie odporúčanej dennej dávky stačia len 2-3 bobule. Spoločnosť Healthforce extraktuje Vitamín C z Aceoly pri nízkej teplote. Balený je v tmavej fľaši zo skla, v ktorej je vákuum. Tak je chránený pred znehodnotením a kontaminovaním nežiaducimi látkami z bežne používaných plastových obalov. V práškovej forme je ho možné rozmiešať v džúsoch, smoothies, čistej vode, rastlinných mliekach alebo ho aj primiešavať do jedál.
Poctivá bodka za bežeckou sezónou? Jednoznačne na HBS 2017 v Smolníku
HBS 2017 (Horský beh Smolník) a jeho 3. ročník ponúkne v sobotu 11.11.2017 poctivé kilometre a vertikálne metre v panenských Volovských vrchoch. Chodníčky, ktorých sa málokedy dotkne bežecká tretra, poskytnú krásne výhľady, srdečných Smolničanov na občerstvovačkách a kopec dobrej nálady. Tieto preteky robia bežci pre bežcov, a tak sa môžete spoľahnúť, že bratia Kovaľovci si dajú záležať na značení, kvalitných občerstveniach z Vitalcity.sk aj cenách či darčekoch pre účatsnkov. Tento rok sa môžete tešiť na dizajnovú funkčnú čiapkua víťazi aj na hodnotné ceny. Opäť budú na výber dve trate: pre náročných aj pre tých, ktorým stačí ochutnávka.
Dve výzy: Dlhá a kráta - do ktorej sa pustíš?
Prémiová, 33 km dlhá trať s kumulovaným prevýšením 1400m opisuje oblúk po hrebeni obkolesujúci dolinu Smolníckeho potoka. Táto trať nesie poatický názov: Beh hrebeňom Volovských vrchov a využíva tiahle stúpanie na Osadník a hrebeň, ktorý poznáme z cesty SNP. Jeho druhá polovica zasahuje rázsochu Hekerovej a tvorí takpovediac odbočku od hlavného hrebeňa. Od Osadníka sú to ešte dve výraznejšie stúpania (Pipitka a spomínaná Hekerová), no terén je relatívne zvlnený po celej jeho dĺžke. Podkladom je zvážnica no miestami pretekárov prenesieme aj cez les a „srnčie“ chodníčky. Krátka trať sa nazýva Po stopách smolníckych baníkov a prevedie pretekárov 11km dlhým okruhom s kumulovaným prevýšením 470m. Pobeží sa do kopca okolo milých kaplniek krížovej cesty až ku kaplnke v Štóskom sedle, odtiaľ do Štóskych kúpeľov, po ceste SNP, a späť na námestie v Smolníku.
11.11.2017 sa stretneme v Smolníku
Možno aj prvý sneh zažijú všetci, ktorí príjmu Smolnícku výzvu. Registrácia je už spustená: http://beh.vitalcity.sk/ Obraz o tom, ako to vo Volovských vrchoch vyzerá poskytne video z vlaňajška: https://youtu.be/Z13wHFpbNM0 alebo z predvlaňajška: https://youtu.be/S28WFR6UdA8
Prvých 150 prihlásených dostane štýlovú funkčnú čapicu s originálnou grafikou. Zostáva ešte 50 miest, tak neváhaj a prihlás sa ešte dnes.
Aj 2% nám pomôžu rozvíjať trailový beh a Skyrunning
Rok 2017 prináša už tretiu bežeckú sezónu, v ktorej sa angažujeme nielen ako pretekári, ale aj ako organizátori. V lete 2015 sme sa pred športovú verejnosť postavili na našom festivale ultrabehu „Hory v teniskách“ s víziou trailových pretekov. Vtedy to bolo pre nás niečo nové a neprebádané. Chceli sme priniesť kvalitné a výnimočné podujatie (HBS), ktoré sa nestratí v tom veľkom množstve ostatných pretekov. V týchto dňoch nás čaká v poradí už štvrté podujatie – Vitalcity SkyRace® 2017.
Rok 2016 bol akýmsi míľnikom. Nielen pre len tak celkom pre nás... Tri, či štyri ročné váhanie a sleď predchádzajúcich udalostí nás inšpiroval prebrať zodpovednosť za Skyrunning v podobe slovenskej asociácie (SSkyA). Čelíme tak novým výzvam a cieľom, analyzujeme na čo máme a na čo si ešte musíme počkať. Robíme radšej malé, ale aspoň kontrolované kroky. Tak trochu sa na všetkom učíme.
Poviem vám, že behať a trénovať je celkom ľahké a jednoduché. Treba len trošku chcieť, nájsť si čas a pracovať na sebe samom. Ale ani stáť na tej druhej strane, strane organizátora nie je zas ťažké. Mnohé veci idú na druhý/tretí krát už oveľa ľahšie. Je tu však jeden rozdiel – pri organizácií a asociácií už nebeháme len za seba ale hlavne pre vás.
Každá pomoc sa vždy veľmi zíde a tá finančná ešte oveľa viac. Fyzické ale aj právnické osoby nám môžu venovať 2% z odvedenej dane. Pomôžete nám vytvoriť rozpočet, ktorý už niekoľko krát bol a vždy aj bude benefitom pre vás.
Za celý team vám veľmi pekne ďakujem!
Martin Kovaľ
Vitalcity o.z.
Údaje potrebné na preukázanie 2% z odvedenej dane:
Richard Zvolánek atakuje vrcholové priečky na TRANS GRANCANARIA 2017 (rozhovor)
Frutarián Richard Zvolánek bodoval už na niekoľkých pretekoch formátu ultra-trail nielen doma ale aj v zahraničí. Za veľký úspech vo svetovej konkurencií pokladáme jeho výsledok na podujatí Lavaredo Ultra Trail v roku 2014 (119 km, 5850 m), kde obsadil perfektné 14. miesto. Doma svoje vedúce postavenie ultratrailového bežca podčiarkol napríklad na pretekoch Stefanik Trail 2016 (144 km, 5330 m), kde finišoval nielen v traťovom rekorde, ale historicky po prvýkrát dokázal ako jednotlivec preteky dokončiť pred štafetami.
V súčasnosti trénuje na Kanárskych ostrovoch, pretože tie sa už tento víkend stanú dejiskom pretekov Trans GranCanaria. Rišo sa postaví na trať dlhú 125 km s prevýšením 8000 m. Prikladáme krátky „warm up“ rozhovor o jeho dojmoch a pocitoch pred celkom náročnými pretekmi.
V: Rišo, ľudia ťa nepoznajú len ako bežca, ale aj ako frutariána (pozn. redakcie, frutariáni konzumujú zväčša surové ovocie). Ako je to s kvalitou ovocia na Kanárskych ostrovoch? Dominuje dovoz ako u nás alebo sa dá dobre nakúpiť aj v lokálnom zelovoci? Čo bude tvojou “poslednou večerou” pred pretekmi?
R: Tu na Kanároch pekne vidno, ako Španieli predávajú svojim ľuďom už v bežných obchodoch z 90% lokálne/v Španielsku pestované ovocie a zeleninu. Tu na Kanárskych ostrovoch sa pestuje veľa ovocia a zeleniny čo chuťovo znamená, že ovocie je oveľa sladšie, lebo môže lepšie dozrieť na strome/kríku a pestovateľ sa nemusí obávať, že jeho produkty zhnijú pri dlhej preprave do obchodov. Takisto tu jem aj napriek dvom tréningovým fázam oveľa menej ovocia ako doma. Určite v tom hraje rolu aj slnko, no hlavne nutričný obsah lokálneho ovocia.
Zaujímavosťou je napríklad to, že tu nemajú lokálne pestované mangá a to sa aj prejavilo na cene (6,5€/kg).
Mojou poslednou večerou už bude iba ovocie, lebo to obsahuje menej vlákniny a tak nezaťaží trávenie vtedy, keď má telo naberať silu.
V: Vieme, že si aj napriek štedrej snehovej nádielke doma tvrdo trénoval. Na aký výsledok si na Trans GranCanarií trúfaš? Hoci ešte nie je deň štartu, si už na preteky pripravený?
Áno, januárová snehová nádielka, ktorá sa držala a do môjho odchodu na Kanáre mi urobila trochu škrt cez tréningový rozpočet. Kto by to bol povedal, že po piatich rokoch zím takmer bez snehu v okolí Košíc zrazu tak nasneží? Preto som musel od základov zmeniť prípravu, no mám pocit, že aj napriek menším objemom som celkom slušne pripravený a tak cieľ prebojovať sa do TOP10 by bol pri do seba zaklapnutí všetkých faktorov celkom reálny. O podobné sa ale bude určite pokúšať aj zvyšných minimálne 84. ďalších favoritov z celého sveta. Ja dám do oho všetko a pokúsim sa ešte niečo pridať navyše. A ak to nevyjde s umiestnením, budem spokojný aj tak, lebo som dal do toho všetko.
V: Na Kanároch si už nejaký týždeň, stihol si preskúmať trať a jej “nástrahy”?
R: Ubytovanie som pri cieli/štarte nezohnal a tak som vzdialený až nejakých 20 km od cieľa. Takže nemám dosah na trasu pretekov. To ma ale veľmi neškrie, keďže na Kanároch som už bol s rodinou dovolenkovať niekoľko krát a poznám tvrdosť miestneho terénu. Dokonca som ho pred pár dňami vyskúšal aj na svojom tele, kedy som sa počas tréningového behu kochal výhľadmi. No až na zopár menších tržných rán po kotrmelci (bez trička) mi nič nie je. Aspoň si dám viac pozor počas pretekov. Miestny podklad je totiž z magmy a kamene z nej sú naozaj ostré.
V: Vieme, že na pretekoch používaš aj “športovú stravu”. Z našich pretekoch Horský beh Smolník 2016 si si okrem krásneho druhého miesta odniesol aj vegánsky proteínový shake Reflex. Pomohol ti v príprave?
Áno, Reflex je super chuťovo a aj urýchľuje regeneráciu oveľa efektívnejšie ako bežné mliečne bielkovinové prípravky, ktoré som pred rokmi užíval. Osobne ho užívam po ťažkých tréningoch. Tu na Kanároch skoro každý deň po každom behu, aby som nič nenechal náhode.
V: Rišo, držíme prsty a ako hovorieva náš spoločný kamarát - veríme, že na pretekoch pôjdeš obrazne povedané až “na krf”.
R: Áno, tentoraz nebudem mať na výber a "na krf" plánujem ísť od 25. km ...dúfam, že to nebude aj doslova.
Dnes vám ukážem malé tajomstvo, ktoré používame my mamy. Kto je naozaj v časovom strese alebo má veľmi málo času na jedenie je všetko čo sa dá vypiť veľká “topka”. Nám matkám sa veľmi často stáva, že nestíhame jesť. Preto sa mi veľmi páči produkt Organic RAW Meal od americkej firmy Garden of Life, ktorý má v svojom katalógu zaradený eshop zdravej nielen športovej výživy VitalCity.sk.
Organic RAW Meal je náhrada zdravého jedla “on the go”. Obsahuje 44 superfoods a všetko zdravé, čo by sme my dojčiace ženy mali potrebovať. Jedna pomerne veľká odmerka by mala nahradiť ľahký obed. Rozrobí v 2,5 dl vody alebo rôznych variantoch mlieka - napríklad v mandľovom, či ryžovom.
Používam vanilkovú príchuť produktu Organic RAW Meal, ktorá je veľmi príjemná. Nie je to ale “čokoládka” - dezert, ktorý by ste jedli namiesto jedla. Jedzte normálne každé jedno jedlo. Ak sa vám náhodou stane, že ste v časovej tiesni, tak si pripravte takýto shake. Myslím si, že telu dodá všetky potrebné vitamíny. Je tam toho naozaj veľa. Ani vy alergici sa nemusíte obávať, pretože je bez lepku.
Shake som si dala o 11.00 ani po dvoch hodinách som ešte nebola hladná.
Garden of Life ponúka hneď niekoľko verzií proteínových nápojov, pričom každý má nejaké špecifikum. Jeden z nich zaujal moju pozornosť natoľko, že som ho musel vyskúšať. RAW Organic Meal je akousi náhradou stravy, ktorá by mala telu ponúknuť živiny ako hocijaké iné zdravé jedlo. Strava v prášku na prvý dojem neznie ako veľká výhra, pokiaľ nejde o zmes toho najlepšieho, čo do shake-u môžeme dať. A taký je RAW Organic Meal. Kombinuje asi všetko to, čo vás napadne.
21 vitamínov a minerálov, 44 druhov “superfoods”, štiav, ovocia a zeleniny, 1,5 BIL prospešných probiotik a 15 enzýmov - to všetko je integrované do jednej odmerky, 20g prášku rastlinného, zväčša ryžového proteínového nápoja. Etiketa uvádza aj zložky hrachu, šošovice, fazuľky, quinoe či amarantu, jahody. Je v ňom toho skutočne viac než dosť. Nechýbajú ani omega 3 mastné kyseliny z ľanových semienok a chie. Najlepšie sa číta fakt, že jedna dávka obsahuje len 1g cukru a dokopy len 120 Cal.
Takýto proteínový shake je dobrý nielen po tréningu, ale aj v práci. Ako olovrant či desiata postačí jedna odmerka. Dve odmerky je dobré rozrobiť, ak si chcete pripraviť plnohodnotnú náhradu jedla, napríklad raňajky. Odmerka je samozrejme súčasťou balenia. Po zmiešaní nápoj odporúčam vypiť čím skôr, zbytočne ho neodkladať na neskôr. Za relatívne krátku chvíľu prášok zväčší svoj objem, zhustne a už na neho treba lyžičku, pretože sa z neho stane kaša.
Pre druhý ročník pretekov Horský beh Smolník sme nenašli vhodnejší dátum ako ten novembrový. Teší nás, že aj napriek chladnému, veternému a na hrebeni 33. km dlhej trate vlastne aj zimnému počasiu, sa v Smolníku zišlo tak veľa pretekárov. Veríme, že v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok dostali preteky štipľavé korenie, ktoré z nich robí nielen bežecký zážitok, ale aj výzvu. Hlavne pretekári na 33. km trati museli prekročiť pomyselnú hranicu svojho komfortu a popasovať sa s metelicou.
Priebeh pretekov - 11 km
Na 11. km dlhú trať so 470 m kumulovaného prevýšenia sa vydalo 96 pretekárov. Trať nesie výstižný názov “Po stopách smolníckych baníkov”, pretože Smolnícka história je úzko spätá s baníctvom. Oproti minulému roku došlo k menšej zmene na trati, a to v druhom klesaní. Tento úsek bol minulý rok poznačený kalamitou, a preto sa obchádzal. Z toho dôvodu je ťažko porovnávať minuloročné a tohtoročné výsledky.
Krátka trať, odštartované
Najlepšie sa na trati viedlo Mariánovi Zimmermanovi (Sanasport-ZRT Kluknava) (48:40), ktorý porazil len o 19 sekúnd o trinásť rokov mladšieho Dušana Slámu (ATU Košice) (48:59). Trať bola poriadne rozmočená, vyžadovala si nielen dobrú výkonnosť, ale aj zručnosť a techniku pri klesaniach (hlavne poslednom), pretože sa na nich poriadne šmýkalo. Preto hodnotím športový výkon oboch pretekárov ako veľmi dobrý. Ako tretí pretekár v poradí dobehol Dušan Kozel v čase 50:59. Dušan je úradujúcim majstrom východného Slovenska v cestnej cyklistike a sme veľmi radi, že sa zúčastnil aj našich pretekov.
Prvá žena, Zuzka Zeleňáková (RRTC), stála na stupienku víťazov už minulý rok. Čas 1:02:04 jej s takmer dvojminútovou rezervou stačil na druhú pretekárku Ániko Gehan (Zenit SE) (1:03:03) z Maďarska. Ako tretia dobehla Alenka Farkašová (AC Michalovce) v čase 1:03:46. Zuzka si obhájila prvé miesto a sme radi, že máme v histórii našich pretekov už dvojnásobnú víťazku na krátkej trati.
Marián Zimmerman a Dušan Sláma
Priebeh pretekov - 33 km
Dlhá trať s parametrami 33 km, 1400 m kumulovaného prevýšenia zostala nezmenená. Pretekárov potrápila nielen blatom, ale aj snehom a vetrom. Aj na tejto trati máme už dvojnásobného víťaza. Julo Kaľavský (All4Run Margecany) sa nedal nikým prekonať. Vynikajúcu formu podčiarkol novým traťovým rekordom v čase 2:41:44. Svoj minuloročný čas posunul vzhľadom k oveľa náročnejším podmienkam až o neuveriteľných osem minút. Po druhé miesto si dobehol so stratou takmer štyroch minút Richard Zvolánek (2:45:42), ktorý pretekal za náš VitalCity.sk team. Jedine Rišovi sa ešte zo zvyšku štartujúcich podarilo prekročiť minuloročný rekordný čas. Rišo, ďakujeme za vynikajúcu reprezentáciu! Ako tretí pretekár cieľovú čiaru prekročil Ákos Eördögh (HOKA Team Hungary) v čase 2:52:38.
Nachádzal som sa zhruba v polovici dlhej trate v čase, v ktorom okolo mňa začali prebiehať prví traja pretekári. Poradie bolo síce zachované, avšak rozostupy neboli až tak výrazné. Druhá polovica trate teda neponúkla priestor na posun a preto si začínam myslieť, že prvá časť je pre pretekárov náročnejšia.
Dlhá trať, odštartovaná
Zo žien sa tentokrát darilo Tamare Tinte (Bukki Muhely) (3:29:18). Aj v ženskej kategórii padol traťový rekord. Tamara ho posunula o takmer 22 minút! Minuloročná víťazka Marína Kissová (i raw you) (3:40:28) sa musela uspokojiť s druhým miestom. Svoj minuloročný čas sa jej podarilo vylepšiť o takmer 10 minút. Tretia žena, Andrea Grendová (BikeSkiFuns) dobehla v čase 3:52:03.
Víťazom a súčasne aj všetkým zúčastneným pretekárom srdečne gratulujeme. Sme veľmi radi, že ste prišli a účasťou podporili naše podujatie. Preteky si dokonca nenechali ujsť ani iní organizátori – Katka Belicová (ActivePlanet, BB), Zdeno Longauer (Krížna krížom krážom, BB), Peťo Remi (Nočný polmaratón, KE), Ján Rovňák (Beh na Dubník, VT), Ján Imling (Hámornicky polmaratón, Medzev). Tešíme sa, že výsledky sa medziročne zlepšujú a že naše preteky objavujú aj zahraniční súperi.
Radosť v cieli, Julo Kaľavsky posúva rekord dlhej trate o 8 minút
Prípravy
Na pretekoch sme začali pracovať koncom leta 2016, no registráciu sa podarilo spustiť až 29. septembra. Preteky by nemohli byť usporiadané bez pomoci našich partnerov. Finančnú pomoc sme získali predovšetkým od VSE. VitalCity.sk, Najzdravšia športová výživa, prispela poukážkami pre víťazov na tovar zo svojho sortimentu podľa ľubovoľného výberu. JBL.sk (vzdy.sk) sa špecializuje aj na špičkové športové slúchadlá. Víťazom, venovali hneď niekoľko modelov slúchadiel a dokonca aj reproduktory. Max, energy drink, potešil všetkých pretekárov energetickým nápojom. Víťazov ešte viac, pretože niekoľko plechoviek dostali naviac grátis. Pepsi a Gatorade pomohli s občerstvením. Kneipp venoval niekoľko naturálnych sprchových gélov. Cez spoločnosť Atex, ktorá šije športové dresy a doplnky pre profesionálov, sme zabezpečili športové návleky na ruky pre každého pretekára. Spomenúť je nutné aj spoločnosti AquaPro, SportTravel.sk a Steiger, ktoré nám tiež pomohli. Obec sa postarala o stravu, ktorú ste dostali po pretekoch. Z mediálnych partnerov treba spomenúť Beh.sk a Vetroplachmagazin.sk, ktorý o podujatí informovali. Všetkým ďakujeme!
Dobeh do cieľa Riša Zvolánka, autor: Gabi Šlárko
Označovanie trate prebehlo po etapách. 1.1. sme s Tomim označili asi 11km dlhej trate na úseku Skorušina - Pipitka. Štvrtok 10.11. som sa na ceste z Bratislavy zastavil v Smolníku a za tmy označil úsek Smolník - Skorušina (cca 8 km). Piatok 11.11. sme s Tomim prešli celú dlhú trať, skontrolovali existujúce značenie a doznačili zvyšok (Pipitka - Hekerová - Smolník). Porada organizačného tímu prebehla tradične večer o siedmej hodine. Odbehol na ňu Tomi, ja som ešte doznačoval záver trate. Krátku trať sme značili tradične v noci až do pol jednej ráno. Resty sme mali na dlhej trati, konkrétne pod Hekerovou. Pre hustú hmlu a tmu sme nevyznačili odbočku na občerstvovačku. Viditeľnosť na 2 metre nám znemožňovala trafiť sa na single track cestičku cez lúku k lesu. Tento úsek som označil až v deň pretekov. Zvýšila nám už len biela fáborka, ktorá žiaľ nebola na bielom, snehovom podklade veľmi viditeľná. Mrzí ma, že spôsobila problémy niekoľkým pretekárom. Celkovo som za tri dni (10.-12.11.) strávených v teréne nachodil neskutočných 85 km. Tomi o trošku menej.
Najrýchlejšie ženy na dlhej trati
Pri odznačovaní trate nám veľmi pomohla Zuzka Marečková, ktorá odznačila celú krátku trať ešte v sobotu 12.11.. V sobotu som odznačoval ešte aj ja úsek od Zimnej vody cez Osadník do obce. Využil som cestu späť po fotení na dlhej trati. Starosta obce Smolník a zvyšok organizačného teamu sa postaral o niektoré úseky na dlhej trati. Všetkým ďakujeme za pomoc pri upratovaní. Ceníme si aj iniciatívu All4Run pomôcť pri odznačovaní.
Preteky odmoderovala Radka. S prezentáciou, ako aj so zapisovaním výsledkom nám pomohli nielen naši rodinný príslušníci, ale aj smolnícka časť organizačného tímu.
Okrem poblúdenia pretekárov a menšieho faux pas s trofejami pre ženskú kategóriu na krátkej trati, sme nezaznamenali iné nedostatky. Po pretekoch sme rozposlali dotazník, ktorým sme získali niekoľko postrehov, ako podujatie vylepšiť. Ďakujeme všetkým respondentom.
Záverom by som chcel poďakovať celému organizačnému tímu, ktorý odviedol skvelú prácu. Ďakujem.
Moja prvá vlogová prvotina bola inšpirovaná tehotenstvom. Celých deväť mesiacov som veľa študovala a rada by som vám povedala ako mi VitalCity dopomohlo k tomu, aby moje tehotenstvo bolo naozaj bezproblémové.
Chlorella Manna a Viridian kokosový olej sú moje najobľúbenejšie produkty, ktoré z VitalCity mám. Kokosový olej, na ktorom varím aj pečiem som používala na natieranie tela a pokračujem aj po pôrode v natieraní našej malej Zoe. Má veľmi dobrú konzistenciu. Nájdete v ňom aj maličké kúsky kokosu, keďže je raw a za studena lisovaný. Je dobrý na tváričku aj pokožku, dokonca aj na strie, ktoré našťastie po natieraní nemám.
Môj poklad, ktorý som objavila ešte pred otehotnením bola Chlorella. Často sa vraví, že v tehotenstve treba dopĺňať minerály. Železo je dôležité, pretože mamička musí založiť dieťatku celý krvný obeh a navyše si musí urobiť zásobu krvi, pretože pri pôrode jej dosť stratí. Železo mamičkám najviac chýba a môže spôsobiť anémiu a to hlavne v treťom trimestri. Chlorella obsahuje najlepšie vstrebateľné železo. Je jedna z potravín, ktoré obsahuje najviac železa zo všetkých - 36% ODD. Obsahuje aj vitamín C, ktoré sa podieľa na vstrebávaní železa.
Rozhodla som sa neisť príliš do komerčných produktov a držať sa prirodzených výrobkov čo možno najviac. Chlorellu som doplnila iba kyselinou listovou z lekárne.
Mišo je úspešný športovec svetového formátu. Vynikajúce výsledky zaznamenal doma ale aj v zahraničí predovšetkým v OCR behoch (obstacle course race), ktoré na Slovensku poznáme hlavne pod značkou Spartan Race. Mimoriadne dobre sa mu darí aj v skyrunningu, kde v tomto roku dosiahol 2 absolútne víťazstva a prvenstvo v celej lige. Mišovi sme poslali CocoHydro a niekoľko gélov HoneyStinger, aby ich vyskúšal a podelil sa s nami o jeho dojmy:
Už dlhšie sa snažím stravovať zdravo a väčšinu vecí, ktoré si kúpim preštudujem. Zaujíma ma zloženie výrobkov, či sa tam nenachádzajú umelé sladidlá ako napr. sukralóza alebo aspartam resp. glukózovo-fruktózový sirup. Bohužiaľ, veľa výrobkov na doplnenie cukrov počas pretekov obsahuje práve tieto zložky. Po zlej skúsenosti s gélmi na pretekoch Nonstop beh hrebeňom NT som hľadal výrobcu, ktorý je síce kvalitný, ale zdraviu neškodí.
A tak som sa dostal k VitalCity, kde mi Maťo Kovaľ poskytol niekoľko gélov a ióntový nápoj. Hneď som to otestoval na pretekoch Spartan Race Ultra Beast, kde sa bežalo približne 47km (pozn. redakcie: 2. miesto abslolútne, kategória Elite). A taktiež na Skymarathon Chopok s dĺžkou 42km a prevýšením cez 2500m (pozn. redakcie: 1. miesto absolútne). Musím uznať, že som bol milo prekvapený. Žiadny z produktov neobsahoval glukózovo-fruktózový sirup alebo zdraviu škodlivé umelé sladidlá. Čo to znamenalo pre mňa? Žiadne kŕče v žalúdku, žiadne nestrávené množstvo tekutín, ktoré by ma obmedzovali. V podstate po podráždenom žalúdku ani stopy. Mohol som sa stopercentne sústrediť na výkon a len si sledovať čas, kedy si mám dať gél a kedy sa musím napiť. Ani na jednom zo spomínaných pretekov mi energia nedošla a cítil som sa naozaj dobre. Dokonca pri géloch s pridaním kofeínu som v závere pretekov vedel zrýchliť, čo je pri toľkých hodinách behu niekedy nemožné.
Som veľmi rád, že som sa dostal k týmto produktom a určite po nich siahnem na ďalších ťažkých pretekoch, pretože mi nielenže pomáhajú, ale hlavne sú zdraviu neškodlivé. Čo sú v dnešnej dobe máloktoré doplnky stravy...
Autor článku: Martin Kovaľ / martinkoval.tumblr.com
Používanie proteínových nápojov je v súčasnosti veľký trend. Ide aj o akýsi životný štýl, ktorým sa mnohí z nás na verejnosti radi prezentujú. Proteínový prášok rozmiešaný v shakeri je totiž poriadne „in“ už nielen v posilňovni, ale aj v škole či práci. Je vôbec potrebný a ak áno, koľko gramov na deň je vhodné konzumovať? A ako vybrať ten správny produkt? Ktorá značka je najlepšia? To sú iste otázky, ktoré vás budú zaujímať a ktorými vás Google priviedol na tento blog.
Pokúsim sa poradiť na základe vlastnej skúsenosti, pretože oblasťou výživy sa aktívne zaoberám už od roku 2013. Sporadicky som sa tejto téme venoval už oveľa, oveľa skôr, keďže som posilňovňu ako nadšený karatista navštevoval dlhé roky už od základnej školy. Neskôr som sa touto témou zaoberal z pohľadu vytrvalostného športu (behu) a napokon ju od roku 2012 študujem aj z pohľadu vegetariánskej a vegánskej stravy.
Myslím si, že pri výbere a hlavne dávkovaní proteínových nápojov treba uvažovať racionálne. Mnohí z vás si po prečítaní môjho článku možno aj uvedomia, že to trošku preháňajú.
Krátka úvaha na úvod – Proteín ako fenomén súčasnosti
Používate proteínový drink pri cvičení, vytrvalostnom športe, ako doplnok pri diéte? Všimli ste si, že hoci veľa cvičíte, stále trošku priberáte? Stále sa na vás lepí dosť tuku? Myslím si, že ide o jeden z prvých príznakov nadmerného príjmu bielkovín (slovenský preklad slova proteín) za predpokladu, že si strážite sacharidy a ostatné neresti v strave.
Kdesi som sa dočítal, že v súčasnosti sa v priemere denne konzumujú 2 g proteínu na každý kilogram hmotnosti daného jedinca. To je veľmi veľa vzhľadom na odporúčanú dávku rekreačného športovca 0,8-1,00 g/1kg hmotnosti na deň. Elitným vytrvalostným športovcom sa odporúča max. 1,6 g/kg/deň. Ženám o 15% menej. Vychádzam síce zo staršej štúdie (Burke a Deakin, Clinical Sport Nutrition, McGraw-Hill Australia Pty Ltd.,2006), no mojím zámerom nie sú exaktné čísla, skôr chápanie a uvedomenie si masívnosti trendu. Trend možno jednoducho pomenovať za módnu, nadmernú konzumáciu bielkovín. Je výsledkom marketingu silných výrobcov a moderného aktívneho spôsobu života. A prečo to všetko? Pretože v spoločnosti neustále panuje dogma:
„Ak zvýšime denný príjem bielkovín a budeme poctivo trénovať, výsledkom bude rast svalov.“
A pre ženy:
„Proteín u žien podporuje chudnutie a zrýchľuje metabolizmus.“
(ešte doplním, že podľa zdrojov metabolizmus zrýchľujú tým, že bielkovina sa pomalšie trávi a potrebuje viac energie. Osobne si však nemyslím, že úbytok energie je tak výrazný, že konzumáciou bielkovín ženy chudnú :-) )
K tomu všetkému sa ľudia obávajú, že nedostatočným príjmom bielkovín stratia už nadobudnuté svaly a vystavia sa celému radu fyziologických a zdravotných ťažkostí. Mimochodom, stretli ste sa už s lekárskou diagnózou postavenou na nedostatku konzumácie bielkovín?
Čo o bielkovinách (ne)vieme
Odbornej literatúry je viac než dosť, preto budem stručný a vyzdvihnem to najdôležitejšie v dvoch bodoch:
základná stavebná jednotka (bunky, tkanivá, svaly)
transportno-distribučná funkcia (napr. hemoglobín, transport mastných kyselín a pod.)
O problémoch z nedostatku sa píše v každom článku. Preto prikladám dve odrážky o hrozbách z nadmerného príjmu bielkovín:
záťaž obličiek a vyplavovanie vápnika (hrozí osteropóza)
proteín (živočíšny) priamo úmerne zvyšuje hladinu cholesterolu (Dr. T. Champbell, PhD – The China Study).
Mimochodom, u žien dochádza aj k zvýšeniu hladiny estrogénu (riziko rakoviny prsníka). A čo je skutočne škoda, sústredením sa na stravu bohatú na bielkoviny sa zákonite konzumuje menej zeleniny. Nadmerná hladina bielkovín dokáže spôsobiť konverziu bielkovín na glukózu, tento proces sa vola glukoneogenéza – problém chudnutia, ktorý som na začiatku opísal.
Kto potrebuje viac bielkovín a mal by siahnuť po proteínovom nápoji?
Osobne si myslím, že proteínový nápoj je tá najkrajnejšia možnosť, ktorú by sme mali využívať. A prečo? Pretože by sme sa mali v prvom rade zamerať na stravu. Tá by mala byť dostatočne vyvážená a mala by poskytovať všetko to, čo potrebujeme. Musí byť pestrá, bohatá na zeleninu. Tá je tou alfou a omegou zdravého stravovania (chlorofyl, minerály, enzýmy, vitamíny).
Neexistuje, že so stravy nezískame dostatok bielkovín. Platí to aj pre vegetariánsku či vegánsku výživu. Objaviteľ proteínu Gerardus Johannes Mulder už v roku 1838 vo svojej publikácii napísal, že zvieratá získavajú najväčšie porcie proteínu z rastlín. Myslí sa dobytok a proteín, ktorý je podľa definície základnou stavebnou jednotkou stačí aj na vytvorenie tak veľkej telesnej schránky, akú má napríklad slon. Dodám, že rastliny obsahujú aminokyseliny a z aminokyselín sa skladajú bielkoviny.
Pre pokoj v duši je dobré prepočítať si približné nutričné hodnoty v našom dennom jedálničku. Na internete je kopec nutričných tabuliek, ktoré obsahujú celý rad potravín a ich nutričné hodnoty (tuky, cukry, bielkoviny). Podrobnejšie tabuľky obsahujú aj vstrebateľnosť bielkovín, čo je celkom zaujímavý parameter.
Ak si prenásobíte vašu hmotnosť hodnotou 0,8, dostanete počet gramov proteínu (bielkovín), ktoré by ste mali za normálnych okolností denne prijať. Ak teda vážim 70 kg, v mojom jedálničku by sa malo nachádzať zhruba 58 g bielkovín. Ak ste športovec, tak koeficient treba navýšiť na 1,2 – 1,6. Rozdiel medzi takto prepočítanou gramážou a tabuľkami spočítaným príjmom predstavuje deficit, ktorý by ste sa podľa teórie mohli pokúsiť vykryť. Ak to už nejde stravou, tak až v tomto prípade siahneme po proteínovom nápoji. Treba mať však na pamäti jednu vec – proteínové prípravky sú doplnkom stravy a nie stravou samotnou!
Ako vybrať vhodný proteínový nápoj?
Na trhu doplnkov výživy je nespočetne veľa produktov rôznej ceny a kvality. Mnoho výrobcov používa izoláty, koncentráty živočíšnej, najčastejšie mliečnej bielkoviny. Portfólio dopĺňajú vaječným proteínom a inými zmesami. Na druhej strane stoja rastlinné proteínové nápoje. Sójový, ryžový, hrachový, konopný proteínový nápoj a iné.
Už hociktorým stravovacím prístupom kráčate, voľte kvalitu. Kvalitný proteín je v mojom ponímaní ten, ktorý je čo najmenej modifikovaný. Sledovanie certifikovaného označenia Organic, Bio je veľmi dobrý nápad a zaručuje to, že sa vám do rúk dostáva lepšia, zdravšia alternatíva. Človek skonzumuje podľa odhadov 1,8 tóny potravy ročne. Už len 1% skonzumovaných chemikálií v podobne farbív a stabilizátorov tvorí celkom významnú položku.
Sledujete percentuálny obsah bielkovín. 45-69% proteínové nápoje sú vhodné pre mladších alebo pre rekreačných a vytrvalostných športovcov. Spravidla sú doplnené jednoduchými cukrami (glukóza, fruktóza ) a kvalitnejšou vlákninou. Sú lepšie aj pre ľudí, ktorí ťažko naberajú svalovú hmotu, ale rovnako aj pre profesionála mimo súťažného obdobia. Vyššie % objemy bielkovinových nápojov v rámci tejto skupiny sa hodia do tvarovacieho obdobia. 70-100% proteínové nápoje sa užívajú po silovom tréningu pre zlepšenie svalovej regenerácie a k dosiahnutiu rastu svalovej hmoty. Vhodné sú v období redukcie telesného tuku a v prípravách na súťaž. Produkty s objemom bielkovín od 90-100% sú tie najkvalitnejšie, ale aj najdrahšie.
Živočíšny alebo rastlinný?
Osobne sa prikláňam k rastlinným proteínovým nápojom. Sú menej modifikované, zdravšie, kvalitnejšie. Pri živočíšnych proteínových nápojoch sa stretávame s pojmom denaturácia. Pravdepodobnosť denaturácie bielkovín rastie so stupňom zahriatia. Vo svojej podstate je ťažko spracovávať surové mlieko (srvátkové proteínové nápoje), pretože obsahuje mnoho baktérií. Nedovoľuje to ani legislatíva, a preto sa mlieko pasterizuje (zohrieva).
Denaturované bielkoviny pri trávení umožňujú vznik toxínov, ktoré poškodzujú pečeň. Ich trávenie spôsobuje hnilobnú dyspepsiu, a tak výrobcovia dodávajú do svojich výrobkov umelé enzýmy. Pomáhajú tráviť znehodnotené bielkoviny. V dnešnej dobe by už obsah denaturovaných bielkovín v živočíšnych proteínových nápojoch nemal byť významný, výrobcovia majú technológie, ktorými toto riziko vedia znížiť. Pri lacnejších produktoch by som si ale nebol na 100% istý. (Mimochodom hrozba denaturovaných bielkovín platí aj pri iných živočíšnych potravinách, spracovaných pri vyššej teplote.)
Rastlinné proteínové nápoje sú vyrábané zo sóje, hrachu, ryže a iných surovín. Na sóju je veľmi veľa pozitívnych aj negatívnych argumentov, je to skôr na tému nového článku. Vo všeobecnosti je dobré sledovať obaly a označenie „non GMO“, resp. či surovina nebola spracovaná z geneticky modifikovanej odrody. Ryžový a hrachový proteínový nápoj sa dobre kombinujú. Docieli sa lepší aminokyselinový profil. Ryžový obsahuje menší podiel aminokyseliny lyzín (rast a kosti) a väčší podiel aminokyselín cistín a metionín. Hrachová bielkovina dosahuje presne opačný podiel spomínaných aminokyselín. Navyše obsahuje kyselinu glutámovú, ktorá pomáha transferu sacharidu na energiu (energia sa neukladá do tuku). Konopný proteínový napoj je z hľadiska aminokyselinového profilu najviac vyvážený, ale najmenej chutný.
Ja osobne používam v poslednej dobe proteínové nápoje značky Sunwarrior, konkrétne produktovú radu Blend. Sunwarrior je síce jeden z najdrahších produktov, ale osvedčil sa mi asi najviac. Je vysoko vstrebateľný. Ide o výhodu ryžovej bielkoviny, ktorá je jeho základom. Proteínové nápoje používam skôr na regeneráciu, mnohokrát aj sporadicky. Osvedčili sa mi aj ako olovrant v práci. Myslím si, že sú stále lepšou alternatívou ako sladkosti, slané snacky a podobné pochúťky, ktoré sa do kancelárií častokrát dostávajú.
Tento rok sa pre mňa niesol v znamení nových bežeckých pretekov. Po Lazovej stovke nasledoval smolnícky Sky race, potom Poludnica run a nakoniec júlová Ultra Fatra (56km, +3840m, hoci mne namerali hodinky sotva 3700...). Medzitým som absolvoval samozrejme také tie moje tradičné a obľúbené preteky (Magnezitárska 60ka, Nonstop beh hrebeňom NT, Čergovský umirak).
štart v Dolnom Harmanci
Na Ultra Fatru som sa prihlásil hneď ako boli zverejnené propozície, povedal som si, že takýto mini ultrák v jednom z najkrajších pohorí Slovenska si nemôžem nechať ujsť. Pôvodne som plánoval prebehnúť to tak poloturisticky, pretože dva týždne predtým bola na programe Nízkotatranská stíhačka ako hlavný pretek sezóny. Lenže tú kvôli počasiu prerušili a zrušili, takže som si to na Fatre chcel patrične vynahradiť, veď príprave na NTS som venoval pomerne veľa času a úsilia.
Do Harmanca (miesto prezentácie) som docestoval ako vždy v sprievode mojej neúnavne ma podporujúcej ženy Danky a mojich dvoch detí Miška a Soničky. Ubytko bolo také internátové, mne to pripomenulo staré časy a deťom sa tam ohromne páčilo. Na prezentácii samí sympatickí mladí ľudia, dobrovoľníci. Keď som neskôr zistil, že je to vlastne celá organizátorská banda, bol som milo prekvapený, akí (v porovnaní so mnou) mladí nadšenci dokázali vymyslieť a zorganizovať toto vynikajúce podujatie, k hodnoteniu ktorého sa ešte dostanem. Do ruky sme dostali číslo, čelenku a na ruku náramok, čipy vraj až ráno. Spolu s kamarátom Wojciechom z Poľska sme sa všetci dobre navečerali asi v jedinej haramaneckej reštaurácii a plní očakávaní sme sa pobrali smer internát. Vlastne, čo sa týka očakávaní, okrem úseku cez Japeň som poznal celú hrebeňovku, v minulosti sme tam s kamošmi spravili pár trekov v lete aj v zime. Ale prebehnúť to za pár hodín, to už je o niečom inom.
Chata pod Borišovom
Ráno nás Danka s deťmi odviezla na štart do Dolného Harmanca. Na parkovisku na konci dediny sa hmýrila hŕstka bežcov, netrpezlivo čakajúc na Filipov (organizátor) pokec a potom už konečne výstrel. Ten sme spolu s Mikim skoro zmeškali, lebo sme sa boli rozklusať (aj iné sme stihli) a šéfko to namiesto 7:00 odpálil o 6:58. Čo už, ide sa.
Trasa je profilovo pomerne náročná, no stúpania sú celkom rozložené. Od začiatku som bol nastavený tak, že „veď si to idem iba prebehnúť“. Dobre som vedel, čo nás čaká, dobre rozumiem údajom o nastúpaných metroch, preto som sa v podstate až po Borišov držal len a len svojho tempa, pocitovo to bolo dosť s rezervou, pulzy úplne normálka. Po štarte sa vpredu išlo dosť ostro, tempo udávali myslím Fraňo, Nedelka, Halász s Kristlom, boli tam aj nejakí Česi, ale nepoznal som ich. Hneď na Japeni sa začalo „kufrovať“, čo bola podľa mňa daň pre vedúcu a aj tú druhú skupinku za to zbrklé tempo na úvod. Ja som našťastie (tento krát) zostal na trase, ešte som aj v duchu fair play zakričal partii predo mnou, keď si nevšimli fáborku a vybrali sa kamsi inam do lesa... Odhadoval som, že som na cca 30 mieste, ale vlastne o poradie som sa vôbec nestaral, lebo som vedel, že to bude dnes ešte nadlho a že sa ešte môže všetko pomeniť. Aj sa pomenilo, ale po poriadku.
Na prvú občerstvovačku Staré hory som prišiel na 25. mieste, takže môj odhad nebol vôbec zlý. Snažil som sa eliminovať časové straty nevyčkávaním, neposedávaním atď. Zjedol som banán, dolial vodu a odchod. Trvalo to asi 30 sekúnd. Psychicky som sa nastavil na výšľap na Majerovu skalu a následne na Krížnu, kde som si bol v marci ešte na snehu zabehať presne odtiaľto. Tento krát som zvolil rýchlu chôdzu, stále som sa šetril. Na tomto úseku som predbehol pár ľudí, ani som ich nerátal. Išlo sa mi dobre, napriek horúčave, ktorá stúpala. V tejto časti som mal tú česť priviesť na Majerovu skalu kamaráta Wojciecha, ktorý vo Fatre nikdy predtým nebol. Pred Krížnou som sa najedol a po hrebeni som si vychutnával nádherné výhľady a behateľné úseky. Stále som šiel s veľkou rezervou.
Smrekovica
Na druhú občerstvovačku Borišov som prišiel za rovné 4h na 19. mieste. Znova rovnaký postup, banán, voda, tento krát ešte pomaranč ako bonus. Bol to 26. km preteku a začal som kalkulovať. Pribehol som pod Ploskú a v stúpaní na vrchol som minul asi 3-4 bežcov, ktorí sa tvárili dosť zdrvene. Z Ploskej som sa rozbehol do sedla a odtiaľto až do cieľa som trošku pridal. Nikto ma už neobehol, naopak, v stúpaní na Rakytov som minul ďalších dvoch. Tesne pred Smrekovicou mi jeden turista zakričal, že som desiaty (!). Potešilo ma to, hoci som to nejak zvlášť nevnímal. Lenže na občerke Smrekovica mi Danka povedala, že predo mnou sú „kapoši“, že ten predošlý tu sedel 20min a pod. V sekunde som pobozkal deti, hltol banán aj kofolu a bežal som ďalej. Reku, skončiť v prvej desiatke je už celkom motivujúce. Úsek pred Šiprúňom som poznal dobre, je to behateľné, išlo sa mi výborne. A stále som čakal nejakú krízu, ktorá nie a nie prísť! Keď som však v stúpaní na Šiprúň zakufroval aj ja, prišla aj mini psychická kríza, ale tá trvala našťastie sotva 5 sekúnd. Snažil som sa cca 10-minútovú stratu vykompenzovať zbehom, čo sa mi asi aj podarilo. Navyše som sa striasol ďalšieho bežca. Na lúke pred Malinôm Brdom ďalší, ten už sotva chodil. Zrazu som bol na 8. mieste. Zbehol som po zjazdovke na poslednú občerku, kde ma vítal Rišo Pouš vždy vyzbrojený foťákom, ja som vybavil vodu a banán (ako inak) a už-už som štartoval. Rišo pri mne asi 50m pobehol a pýtal sa ma, či to tu poznám, ja že hej, veď som tu bol viac krát. On že „tamto je Sidorovo, toto vyšľapeš a už len dole do Ružomberka“. Jasné, nič ľahšie, povedal som si. Lenže pri zbehu do sedla som minul odbočku, ocitol som sa na lúke, pokúsil som sa nájsť červenú značku na kraji lesa, ale nič. Sadol som si, vytiahol som mapu a musel som sa vrátiť. Stratil som minimálne 15 minút. V lese som zbadal bežca, vravím si „už ma určite dostihol ten za mnou“. V stúpaní na Sidorovo som ho dobehol a zistil som, že je to ten predo mnou (Bedřich Stančík). Nadával, videl som, že už nezabojuje. Vlastne to aj povedal. Minul som ho. Na hrebeni ma na chvíľu dostihol, poprosil ma o vodu, že mu došla... Potom som mu ušiel a konečné 7. miesto som si postrážil až do cieľa v Ružomberku. Je pravda, že medzi mnou a Pisom (6. miesto) bol rozdiel 40 minút, no bez môjho blúdenia by bol ten rozostup určite menší.
Myslím si, že odvážnemu šťastie praje. Odvážnemu Filipovi, ktorý s partiou mladých zorganizoval fantastický pretek, bez veľkých nafúknutých rečí, spontánne, technicky aj ľudsky výborne. Slabo vyznačené úseky a miesta, kde sa kufrovalo, už podrobil analýze Rišo Pouš. Mne zostáva len tešiť sa na ďalší ročník tohto výnimočného behu.
Košice 7.8.2016: Zo soboty na nedeľu sa konali najdlhšie ultratrailové preteky na východnom Slovenku s poetickým názvom „Východňarská stovka“ (V100). Stovka sa to síce volalo, ale išlo o 120 kilometrov s prevýšením okolo 5000 m. Štart bol o 6:00 ráno v Prešove, odtiaľ súťažiaci bežali do Kysaku, na Jahodnú, do Kojšova, na Zlatú Idku, posledná občerstvovacia stanica bola na chate Klatovianka a cieľ na Aničke. Toto všetko zvládli 4 Košičania v štafete „Vitalcity Team“ za 11 hodín a 44 minút. Prvým sólo bežcom v cieli bol René Mráz z Bratislavy, ktorý trať zdolal za 14 hodín a 28 minút, zlepšil tak svoj víťazný čas z vlaňajška o takmer 2 hodiny a nastolil nový traťový rekord.
4 Košičania udávali tempo na V100
Vitalcity team bol zložený z profesora francúzštiny Daniela Vojteka (34), záchranára Mateja „Bizóna“ Orsága (29), itečkára Tomiho Kovaľa (28) a plastického chirurga Gabiho Šlárka (30). Na prvý pohľad zvláštna skladačka ľudí, majú však zopár veci spoločných: lásku k horám, vášeň pre behanie a neustálu potrebu prekonávať svoje hranice. Dokázali to aj v sobotu na V100, kedy ich štafeta bola od samého začiatku na všetkých kontrolných staniciach prvá. Do cieľa prišli s takmer hodinovým náskokom pred ostatnými. „Zvolili sme stratégiu nášho kamaráta Bojovníka a teda: Začať naplno a neustále zrýchľovať. No a vyšlo to, sme v cieli, sme prví a verím že aj na treťom ročníku budeme tvoriť taký vizionársky team ako dnes.“ vyjadril sa na margo víťazstva Matej Orság.
